Samotář Jim

Není radno si dát Samotáře Jima v melancholické náladě, hrozí totiž, že si zaděláte rovnou na depresi. Jim chronickými depresemi trpí a je v tom opravdu dobrý, staly se mu přítelem, s kterým se nechce rozloučit. Domů se vrací po letech jak zbitý pes, ale jinam nemá kam. Na co sáhne, dělá s náležitou apatií, vášně ani zbla, laskavost matky ho dusí ... a tak by mohl spokojeně zahnívat do smrti, kdyby mu do cesty nevstoupila ženská. Docela tichá voda, ale zamele břehem. Steve Buscemi si stejně jako v Můj nejmilejší bar opět zvolil obyčejné lidi s obyčejnými životy a natočil film, o kterém jistě někdo řekne, že je "o ničem". Jen houšť !!! (21.05.2007)

Hm... depresivní film to byl, ale úplně jinak, než jsem čekala. Deprese na mne padla spíše z naprosto nepřesvědčivých postav a příšerného dabingu (za to autoři nemohou). Celý mě to tak nějak dožralo. Hlavní hrdina je takovej nanicovatej jalovej mládenec, kterej není ani sympatickej ani nesympatickej. A tak se on motá krajem a pak bydlí u rodičů a ani neví jestli má někoho rád nebo nemá, nebo to neumí dát najevo anebo já nevím co. A do toho machruje na nějakou místní holku, chová se k ní jako blb. A pak si nějak všimne, že ji teda asi má rád nebo co. Asi tuším, co se tím chtělo sdělit, ale ke mně to sdělení nedoletělo. Zcela mě minulo. (24.02.2010)

Vedle mladistvých géniů patří depresivní outsideři s třicítkou už už na krku k mým oblíbeným filmovým postavám. Dějiště je kouzelně skličující: omšelé město v jak placka rovné Indianě uprostřed zimy. Bezvýchodné prostředí, bezradný hrdina, krásná Liv Tylerová a příhodně unylý děj. Trochu melancholičtější variace na Gilberta Grapea. (12.07.2009)

Film, nasiaknutý melanchóliou, ktorá na vás dýcha odvšadiaľ, počnúc prostredím, v ktorom sa odohráva, cez trúchlivú hudbu, scenár, pochmúrnu kameru aj zo samotného depresiou zbedačeného hlavného hrdinu. Páči sa mi jednoduchosť a ucelenosť príbehu, aj nehranie na city a občasná strohosť dialógov, ktorá dodáva deju uveriteľnosť a prirodzenosť. Nápad s Hemingwayovym úsmevom bol tiež pekné gesto plné svetla, ktoré je tu zosobňované Liv Tylerovou. Stavím sa, že keby tento film vznikol pod hlavičkou Hollywood Classic Entertainment, trval by o pol hodinu dlhšie, počas ktorej by sa riešila zápletka medzi Timom a Anikou. Pánboh zaplať za Buscemiho minimalizmus. Stručne? Dosť depresívny film, ale ja také rada... 8/10. (13.03.2013)

už dávnejšie som sa zmieril s tým, že americký ksicht number one Buscemi je nielen skvelý herec ale aj pomerne vyzretý režisér filmov, ktoré to nemajú namierené na najväčšie plátna mainstreamovým divákom na radosť, ale jeho komornejšie ladené filmy sú akýmsi príjemným výletom na menšinovú scénu. tento pohodový a príjemne vtipný, napoly humorný a napoly dojemno/smutný a veľmi jednoduchý príbeh (ktorý sa ku koncu nevyhol americkým trademarkom romantických happyendoc, ale steveovi to veľmi radi všetci odpustíme, lebo film je tak pôvabný, že celkový dojem nemôže pokaziť nič, ani umiernený záver) je dôkazom režisérovho citu pre obyčajného človeka v obyčajnom svete a zmysel pre odpatetizovaný pohľad od vnútra bežných dní nachádzajúc v ich prostosti a prostosti ich hrdinov neobyčajné postavy, príbehy a posolstvá. možno príliš kontrastne zložito napísané v porovnaní s jednoduchosťou samotného diela. pripomínalo mi to film podobného razenia, a to najnovšiu oderberghovu "Bubble", ktorá včak vyznela viac "nezávisle" a "undergroundovou" a aj atmosféra z nej šla skr opačná. Ale ide o rovnako komorný príbeh zo zapadnutého amerického malomesta, len miesto fabriky na bábiky je fabrika na rebríky a podobne . . . Veľmi príjemne sa to sleduje, veľmi príjemne sa pri tom usmieva, a akosi príjemne sa z kina odchádza. (06.12.2006)