Ponjo z útesu nad mořem

Je to dosť dobrá animovaná fantasy komédia od Hayao Miyazakiho. Má pomerne dobrý príbeh o zvláštnej rybe, dievčati, ktorá sa rozhodne odísť od svojej rodiny z podmorského sveta a dostáva sa ku neďalekému malému rybárskemu mestečku, kde sa ale dostane do problémov. Tu ju nachádza malý chlapec, ktorý jej pomôže a vzniká medzi nimi silné puto, pričom sa ryba kvôli kontaktu s ľudskou krvou navyše stáva takmer úplným človekom, ale jej prísny otec, ktorý bol tiež kedysi človekom, na čo ale vôbec nie je hrdý sa len tak nevzdá a urobí všetko preto, aby ju získal späť. A tak mestečko čelí silným povodniam. So spracovaním som veľmi spokojný, síce na prvý pohľad možno trochu sklame, že na rozdiel od predchádzajúcich, dospelejších filmov tohto režiséra pôsobí tento úplne detsky, ale v konečnom dôsledku mi to vôbec neprekáža. Keď sa už dej presunie do rybárskeho mestečka a priestor začnú mať ľudské postavy, čo nastane už po chvíli, tak si ma to získalo, dej mi väčšinu času prišiel dostatočne zaujímavý, jedine tá posledná fáza mi až tak nesadla, tu by som uvítal skôr niečo iné, ale dokážem sa nad to povzniesť, priateľstvo medzi chlapcom a zvláštnou rybou je výborne zvládnuté, určite musím pochváliť celý ten prvok s potopou, čo to skvelo osvieži, navyše sa to nesie vo veľmi príjemnej atmosfére a tak ma to takmer celý čas veľmi bavilo a pochváliť musím aj humor, keďže viacero scén sa až mimoriadne vydarilo a musel som sa smiať. Veľkým plusom sú aj samotné postavy, už samotné detské duo mi prišlo úplne ideálne, ale s prehľadom ich zatienila chlapcova mama, ktorá ma z celého filmu bavila najviac, ten jej akčný prístup sa mi veľmi páčil a stále som sa tešil, čo predvedie ďalej. Ale vyhovovali mi aj zvyšné výraznejšie postavy, jedine ten podmorský otec bol taký zvláštny, pri ňom som mal pocit, že sa jeho postava dostatočne nevyužila, ale tiež ma celkom bavil. Animácia mi síce neprišla až tak kvalitná, ako vo väčšine režisérových filmoch, ale aj tak mi sadla a myslím, že k takémuto detskému prevedeniu sa hodila. Hayao Miyazaki rozhodne natočil aj viacero kvalitnejších filmov, ale nemôžem si pomôcť, mne práve Ponyo až prekvapivo dobre sadol a v mojom osobnom rebríčku patrí práve tento film medzi jeho najlepšie. 78% (24.07.2014)

I když už zubatá brousí kosu, Miyazaki tu s námi bude pořád. Je zamlčovaným faktem, že divák, ať už jakkoliv zainteresovaný do kinematografie, upřednostní (nejen) v trpkých chvílích svého života něco pozitivně laděného a stravitelného před depresivním galimatyášem. A Miyazaki je ukázkový mistr "veselého", bezstarostného a přesto bohatého vypravěče. (17.03.2012)

Ponyo jako dítě člověka a přírody je archtetypáním zobecněním základních principů japonské kultury, která žije v těsné vazbě na přírodu - uctívá ji, má z ní strach, je její součástí, žije s ní v symbióze. Příroda si bere i dává, je útočná i ochranitelská... Jsou to stejné principy, z jakých čerpá Godzila, podobné principy na kterých stojí Ótomova Akira, ale i starší Miyazakiho Totoro. A právě Totorovi se Ponyo podobá nejvíce. Je to film plný dechberoucích obrázků a dokonale propracované, ale nikdy nevysvětlené mytologie - Miyazaki vrství jeden neuvěřitelný obrázek za druhým, a nutí tak diváka přijmat to jako nedílnou součást fikčního světa. Nejsou tu žádné vysvětlivky, takže si člověk musí ledasco domýšlet, a v tom tkví skutečné Miyazakiho mistrovství. Celý film je jedno velké vyjádření o lidech, přírodě, budoucnosti, skryté pod formou filmu pro děti. Na první pohled absentující myšlenky (jak zaznívá v mnohých komentářích) jsou tak vpleteny do dokonalého celku, který je čistou esencí toho, proč je Miyazaki génius. (23.04.2017)

Rovnica: slabší Miyzakiho film rovná sa stále kvalitný film sa u mňa v prípade jeho najnovšieho počinu nedočkala uplatnenia. Zaujímavú víziu podmorského sveta prepojeného so svetom ľudí narúša už prazvláštna animácia a hoci Ponyo hýri farbami a prekypuje pozitivizmom, tak silné dojmy ako pri ostatných dielach štúdia Ghibli vyvolať nedokáže takmer vôbec. Kvalitatívne vzdialená tak ostáva nielen silne inšpiratívna Cesta do fantázie ale aj rovnako ako Ponyo na detského diváka zameraná Kiki či Totoro. A to sa už dá označiť ako sklamanie a rozhodne najslabší Miyazaki. (29.04.2009)

I ked animaciu z vychodu moc nemusim, priznavam, ze som podlahol. Tolko pozitivizmu,resp. dobrej nalady a hravosti, navyse videne na obrobskom platne s kvalitnou reprosustavou a s panom Miyazakim sediacim o dve rady na do mnou .... ano, na zaver som mal i slzy :) Krasne, dojimave, vesele, troska i smutne ale hlavne...film od srdca. Technicku stranku filmu ako i hlbsie analyzy s predchadzajucou Miyazakiho tvorbou necham na povolanejsich z CSFD zvazu "animacny blok vychodu" ;-) [Venezia, 2008] (01.09.2008)