Séraphine mohla nadosmrti prát v řece ložní prádlo a drhnout podlahy místní honorace, kdyby kouzlu jejích naivních obrazů nepodlehl umělecký mecenáš Wilhelm Uhde. Když se však malířka, věřící, že její tvorbu pohánějí strážní andělé, odtrhne od své každodenní práce, vidina velkého světa ji začne ničit. Pozvolna plynoucí snímek nachází krásu v prostotě a dokáže náležitě zdůraznit, že umění může být zcela oproštěno od galerijního kontextu, o elitářství nemluvě. Jakkoli nesympatická může pudově jednající Séraphine být, nezištnost, s níž přistupuje k praktické i tvůrčí práci, ji ukazuje jako čistou duši, jejíž jednání rozlévá v divácích klid. Film zachycuje náladu ospalých odpolední i tvůrčí energie a svůj rytmus přizpůsobuje jednání solitérní protagonistky. Přestože nezachází do detailů, působí sdílně a uceleně, čemuž pomáhá fixace hrdinky na zvolené cíle a celková zarputilost, s níž jedná.(MFF Karlovy Vary)
Film natočený podle skutečného příběhu francouzské malířky Sérephine de Senlis.
Píše se rok 1912 a kolektor umění Wilhelm Uhde, jeden z prvních, jenž do svých sbírek zařadil díla autorů Picassa a Rousseauha, zjišťuje, že jeho hospodyně Seraphine (Yolande Moreau) není jen tak obyčejnou ženou, jakou se zdála být. Ve svých volných chvílích maluje. Wilhem okouzlen jejím talentem se rozhodne, že jí pomůže stát se malířkou.(r.picasso)
Životopisný film o francúzskej naivnej maliarke Seraphine de Senlis. Wilhelm Uhde, slávny nemecký zberateľ umenia, si prenajal byt v meste Senlis, aby unikol pred hektickým ruchom Paríža. Jedného dňa ho u domácej, ktorá ho pozvala na návštevu, zaujal malý obraz. Na svoj veľký údiv sa dozvedel, že jeho autorkou je upratovačka Seraphine, asi štyridsaťročná žena, ktorá je často terčom posmechu kvôli svojej excentrickej povahe. Film o naivnej maliarke známej pod menom Seraphine de Senlis získal sedem francúzskych cien Cézar a mnoho ďalších ocenení.(STV)
Nutno si připomenout, že malířství začínalo jako záležitost magická a náboženská, uměním v nynějším slova smyslu se stalo až s počátkem renesance, kdy začal být jmenován i tvůrce (samozřejmě tomu tak bylo i v epoše antiky, ale ta upadla v zapomnění). V případě Seraphinině však malířství zůstalo magickým a náboženským stále, ona sama své osobnosti důležitost nepřipisuje, důležité je dílo, k jehož tvorbě ji vyzvali andělé. Jistě takových tvůrců bylo v minulosti více, ale teprve v době Freudově a Jungově je jim věnována pozornost. Yolande Moreau svou hrdinku zahrála skvěle a dojemně.(14.3.2015)
Niekde na STV 2 som zachytil, že tento francúzky film, ktorý sa onedlho chystajú odvysielať, získal doma niekoľko ocenení a tak sa moja zvedavosť zväčšila. Príbeh o naivnej, divnej, čudnej maliarke sľuboval okrem zaujímavého príbehu i herecký koncert, čo sa viac menej splnilo. Filmu veľmi pomohla vedľajšia postava nemeckého maliara a kritika, ktorý Seraphine vlastne objavil a podporoval. Bez neho by nebol film ani zďaleka taký pozerateľný, pretože cestu k Seraphine si divák hľadá len veľmi ťažko, ak ju vôbec nájde. Možno je to vina režiséra, možno to bude jej komplikovanou povahou, ale na mňa pôsobila dosť chladne. Okrem lásky k prírode som na nej nenašiel nič, čo by mi bolo blízke alebo sympatické. Stačilo ju len trochu viac "poľudštiť"a výsledok by bol určite lepší. A jej obrazy? Ok, ale, ...Kvety, kvety, kvety. Namaľovala aj niečo iné? Slabé štyri hviezdy. 70%.(24.3.2015)
----- "Zdrávas Královno, Matko milosrdenství, ty jsi naděje naše ... " ----- Snímek, který je zrcadlem prosté, upřímné duše Séraphine Louis - nemajetné, nenápadné, soucitné ženy, pro kterou bylo malování podobně jako souznění s přírodou útěchou i vyjádřením víry ... drobnou, čistou radostí na strastiplné cestě ke spáse. Dost možná se pro ni nikdy nemělo stát velkým posláním, protože velká poslání mnohdy stravují - bez ohledu na všechny možné (a nikoli vždy a každému dostupné) výhody se stávají břemenem, které vyčerpává ... berou si víc, než můžou dát.(13.12.2014)
Vzácne citlivý intímny portrét maliarky, o ktorej existencii mnoho ľudí nevie dodnes. Martin Provost preniká do postavy Séraphine s takým empatickým vhľadom bez najmenších náznakov pátosu, až film evokuje nie mužský, ale ženský rukopis. Tiež dbá na šetrné zaobchádzanie s výtvarným umením a i keď priamym pohľadom na jej život a prácu umelecký status Séraphine demytizuje, či skôr deštruuje, vyhýba sa priamemu zobrazeniu maľovaných objektov. Nedochádza tak k deformácii pôvodného diela skrz nový výtvarný systém, film sa nestáva, akokoľvek rafinovanou, ale prostou reprodukciou a zmyslové spojenie diváka s originálnym obrazom tak zostáva nenarušené (nevykonáva tak "zradu" pôvodnej maliarovej výtvarnej skutočnosti, o ktorej píše André Bazin). Tým sa líši od vrcholných režisérov filmov o umení, ktorí túto techniku pojali ako konvenciu (filmy Petera Greenawaya, dokument Henri-Georges Clouzota o Pablovi Picassovi, klasické filmy o Van Goghovi atď.). Provost miesto toho ako pravý umelec hľadá a nachádza nové, autonómne vzory krásy v prírode, ktoré súznia s naivnou a silne veriacou hrdinkou. Film je neokázalý a napriek dĺžke a pomalosti neobsahuje takmer jedinú nadbytočnú scénu, postrádateľnú pre rozprávanie. Jednoduchá dramatická výstavba je doplnená o prírodnú poetiku, postavy sú pozorne uvedené a zasadzované do pevných základov. Tlmene realistický herecký prejav Yolande Moreau excelentne dopĺňa vierohodný prerod až po záverečnú etapu života v ústave, ktorá sa napriek svojej vypätosti, kontrastnej k harmonickému plynutiu príbehu v pokojnom vidieckom prostredí, ani zďaleka nepribližuje emocionálnej exploatácii. Význam filmu spočíva tiež v neustálej nutnosti objavovať umelcov, keďže v tejto spoločenskej hierarchii akoby oficiálne neobjavený umelec ani nejestvoval. Nemám argumentovateľné výhrady. V plnom hodnotení mi bráni len neskorý vysielací čas, kvôli ktorému som už nedokázal filmu venovať plnú pozornosť. 85%(11.3.2015)
O tejto maliarke som doteraz nevedel nič, no tu sa toho divák okolo nej dozvie naozaj dosť... Výborne zahraná komorná dráma s veľmi pomalým tempom o jednej talentovanej umelkyni, s ktorou sa život nemaznal. To najlepšie na snímku je bezpochyby samotná postava Seraphine (Yolanda Moreau), ktorá tu bola výborná po všetkých stránkach, a to pritom treba uznať, že táto ženská rola teda nebola vôbec jednoduchá. Samotný dej ma však nedokázal udržať po celý čas v stave stopercentnej zaujatosti, niektoré scény ma mierne nudili. Problém vidím hlavne v tom hrozne pomalom tempe. Na druhú stranu ale jednotlivé obrazové výtvory a hlavne zmysel pre farebnú kompozíciu boli pastvou pre oči. Slabší nadpriemer. 70/100(22.11.2017)
-
Film získal 7 prestižních ocenění César, a to v kategoriích nejlepší film, nejlepší kamera, nejlepší kostýmy, nejlepší hudba, nejlepší výprava, nejlepší původní scénář nejlepší herečka v hlavní roli, o kterou se zasloužila Yolande Moreau. Neproměnil nominace na cenu za nejlepší režii a zvuk.
(Sherlock Holmes)
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.
Další informace
fragre
Nutno si připomenout, že malířství začínalo jako záležitost magická a náboženská, uměním v nynějším slova smyslu se stalo až s počátkem renesance, kdy začal být jmenován i tvůrce (samozřejmě tomu tak bylo i v epoše antiky, ale ta upadla v zapomnění). V případě Seraphinině však malířství zůstalo magickým a náboženským stále, ona sama své osobnosti důležitost nepřipisuje, důležité je dílo, k jehož tvorbě ji vyzvali andělé. Jistě takových tvůrců bylo v minulosti více, ale teprve v době Freudově a Jungově je jim věnována pozornost. Yolande Moreau svou hrdinku zahrála skvěle a dojemně.(14.3.2015)
gogo76
Niekde na STV 2 som zachytil, že tento francúzky film, ktorý sa onedlho chystajú odvysielať, získal doma niekoľko ocenení a tak sa moja zvedavosť zväčšila. Príbeh o naivnej, divnej, čudnej maliarke sľuboval okrem zaujímavého príbehu i herecký koncert, čo sa viac menej splnilo. Filmu veľmi pomohla vedľajšia postava nemeckého maliara a kritika, ktorý Seraphine vlastne objavil a podporoval. Bez neho by nebol film ani zďaleka taký pozerateľný, pretože cestu k Seraphine si divák hľadá len veľmi ťažko, ak ju vôbec nájde. Možno je to vina režiséra, možno to bude jej komplikovanou povahou, ale na mňa pôsobila dosť chladne. Okrem lásky k prírode som na nej nenašiel nič, čo by mi bolo blízke alebo sympatické. Stačilo ju len trochu viac "poľudštiť"a výsledok by bol určite lepší. A jej obrazy? Ok, ale, ...Kvety, kvety, kvety. Namaľovala aj niečo iné? Slabé štyri hviezdy. 70%.(24.3.2015)
pakobylka
----- "Zdrávas Královno, Matko milosrdenství, ty jsi naděje naše ... " ----- Snímek, který je zrcadlem prosté, upřímné duše Séraphine Louis - nemajetné, nenápadné, soucitné ženy, pro kterou bylo malování podobně jako souznění s přírodou útěchou i vyjádřením víry ... drobnou, čistou radostí na strastiplné cestě ke spáse. Dost možná se pro ni nikdy nemělo stát velkým posláním, protože velká poslání mnohdy stravují - bez ohledu na všechny možné (a nikoli vždy a každému dostupné) výhody se stávají břemenem, které vyčerpává ... berou si víc, než můžou dát.(13.12.2014)
Madsbender
Vzácne citlivý intímny portrét maliarky, o ktorej existencii mnoho ľudí nevie dodnes. Martin Provost preniká do postavy Séraphine s takým empatickým vhľadom bez najmenších náznakov pátosu, až film evokuje nie mužský, ale ženský rukopis. Tiež dbá na šetrné zaobchádzanie s výtvarným umením a i keď priamym pohľadom na jej život a prácu umelecký status Séraphine demytizuje, či skôr deštruuje, vyhýba sa priamemu zobrazeniu maľovaných objektov. Nedochádza tak k deformácii pôvodného diela skrz nový výtvarný systém, film sa nestáva, akokoľvek rafinovanou, ale prostou reprodukciou a zmyslové spojenie diváka s originálnym obrazom tak zostáva nenarušené (nevykonáva tak "zradu" pôvodnej maliarovej výtvarnej skutočnosti, o ktorej píše André Bazin). Tým sa líši od vrcholných režisérov filmov o umení, ktorí túto techniku pojali ako konvenciu (filmy Petera Greenawaya, dokument Henri-Georges Clouzota o Pablovi Picassovi, klasické filmy o Van Goghovi atď.). Provost miesto toho ako pravý umelec hľadá a nachádza nové, autonómne vzory krásy v prírode, ktoré súznia s naivnou a silne veriacou hrdinkou. Film je neokázalý a napriek dĺžke a pomalosti neobsahuje takmer jedinú nadbytočnú scénu, postrádateľnú pre rozprávanie. Jednoduchá dramatická výstavba je doplnená o prírodnú poetiku, postavy sú pozorne uvedené a zasadzované do pevných základov. Tlmene realistický herecký prejav Yolande Moreau excelentne dopĺňa vierohodný prerod až po záverečnú etapu života v ústave, ktorá sa napriek svojej vypätosti, kontrastnej k harmonickému plynutiu príbehu v pokojnom vidieckom prostredí, ani zďaleka nepribližuje emocionálnej exploatácii. Význam filmu spočíva tiež v neustálej nutnosti objavovať umelcov, keďže v tejto spoločenskej hierarchii akoby oficiálne neobjavený umelec ani nejestvoval. Nemám argumentovateľné výhrady. V plnom hodnotení mi bráni len neskorý vysielací čas, kvôli ktorému som už nedokázal filmu venovať plnú pozornosť. 85%(11.3.2015)
misterz
O tejto maliarke som doteraz nevedel nič, no tu sa toho divák okolo nej dozvie naozaj dosť... Výborne zahraná komorná dráma s veľmi pomalým tempom o jednej talentovanej umelkyni, s ktorou sa život nemaznal. To najlepšie na snímku je bezpochyby samotná postava Seraphine (Yolanda Moreau), ktorá tu bola výborná po všetkých stránkach, a to pritom treba uznať, že táto ženská rola teda nebola vôbec jednoduchá. Samotný dej ma však nedokázal udržať po celý čas v stave stopercentnej zaujatosti, niektoré scény ma mierne nudili. Problém vidím hlavne v tom hrozne pomalom tempe. Na druhú stranu ale jednotlivé obrazové výtvory a hlavne zmysel pre farebnú kompozíciu boli pastvou pre oči. Slabší nadpriemer. 70/100(22.11.2017)