O bozích a lidech

Je mi úplne jasné, čo chcel režisér týmto filmom povedať, vždy však ide o to, ako. Vôbec som netušil, že tu bude téma terorizmu tak dôležitá. Úvod sa neskutočne vlečie, ožije to až podrezanými chorvátskymi robotníkmi a vždy keď som si myslel, že sa film konečne rozbehne príde nejaká modlitba (tých je tu na môj vkus až-až) alebo reči o bohu. Tie sú však na mieste, sme v kláštore, ale viac mi sedeli seriózne debaty o situácii, do akej sa dostali a hlasovanie o tom, kto ostáva a kto odchádza. Výsledok je dosť kostrbatý, dramatičnosť sa potláča na úkor kľudnejších pasáží a modlitieb, čo pri dĺžke 120 minút trochu unavuje. Skrátiť to o 20-30 minút a hviezdu by som pridal. 60%. (05.04.2013)

Mohli bychom tenhle film oznacit jako nabozensky. Jenze tohle oznaceni by odradilo celou radu divaku. A tak o tomto filmu muzu mluvit spis jako o filmu o hledani. O hledani viry, sebe sama a moznosti, ktere stejne nakonec vsechny konci stejne. Prave ta (ne)moznost volby je silnym motivem ve filmu Des hommes et des dieux. Mnisi v klastere L' Atlas se vlivem okolnosti museji rozhodnout, zda odejdou ze sveho domova, anebo zda zustanou. Jednim ze zlomovych okamziku je stedrovecerni vecere, kdy mnisi oslavuji prichod Syna Boziho. Misto nej prijde tak rikajic ke stolu nekdo jiny. Nekdo, kdo mnichy donuti premyslet o sile sve viry a o budoucnosti. Dej sice ubiha pomalu, ale vsechno se deje tak nejak prirozene. Proto (a z duvodu toho, ze artove filmy je treba podporovat a sledovat) davam filmu vsech pet hvezdicek. (23.07.2011)

ocenenia : MFF Cannes 2010 - Veľká cena poroty ◘◘◘◘ Zaujímavé poňatie snahy pochopiť (alebo vytvoriť) určitú syntézu medzi kresťanstvom a islamom. Neviem však, či som príliš citlivý, ale od okamžiku, kedy otec Christian citátom z Koránu (súra 5, verš 82-85) obmäkčuje vodcu teroristov pri prvom prepadnutí kláštora, som tam zacítil pre mňa nepríjemnú pachuť antižidovstva. Ten istý verš Koránu totiž začína veľmi nepekným útokom na židov (to samozrejme vo filme neodznie) (03.06.2013)

Meditatívny? Duchovný? Filozofický? Čítam si komentáre a nestačím žasnúť. Zbožňujem duchovné filmy, ale o tomto spojení mám ja trochu iné predstavy. Film, ktorý mi nedovolil dotknúť sa postáv, film, ktorý postráda hĺbku a ktorý je vyprahnutejší než saharská púšť. Beauvois sa tak úporne snažil o vznešené artové umenie, že úplne pritom zabudol na to, že takáto dráma potrebuje najmä silný príbeh a psychologické vypiplanie postáv, no tu absentujú základné filmové postupy. Malickove obrazy o vnútornej opustenosti (Nový svet) alebo len Croweova ruka spočívajúca na obilnom poli (Gladiátor) pre mňa predstavujú duchovnejšie, emocionálnejšie zážitky než tento rádoby náboženský film. A to, že nás núti snáď každých 10 minút pretrpieť mníšske biblické ódy, z neho ešte hlboké existenciálne dielo nerobí. (26.05.2012)

Režisér Xavier Beauvois využil skutečnou událost, k níž došlo v roce 1996 v Alžírsku ke stvoření filmové úvahy na téma víry a přístupu k ní a (ne)možnosti vzájemné koexistence lidí s jinou náboženskou příslušností. Citlivá režie a velice působivý film, jeden z nejlepších artových počinů tohoto roku. (P.S.: Koukám, že opět se našlo pár jedinců, kteří nejsou schopni překousnout náboženské téma filmu. Možná by se měli vrátit zpátky k něčemu, jako je Šifra mistra Leonarda.) (12.07.2010)