O bozích a lidech

Rozhodne-li se člověk pro nějaký závazek, ví proč. Rozhodne-li se být příslušníkem minority uprostřed společnosti, jež smýšlí jinak, ví proč. Ostatek si musí vyřešit sám se sebou, případně s tím, co (nebo kdo) jej přesahuje.------------- Čili: Snaha fimařů veliká; křeč rovněž. Rozhodnutí znamená rozhodnutí. A film je film.-------- Ostatně Des hommes et des dieux není (imho) meditativní, leč především utvrzující počin (nikoli v negativním smyslu). Víte, co uvidíte a proč. Osobně mi takový diskurz nestačí, nicméně zcela chápu nadšené komentáře a vysoká hodnocení. P.S. Z úcty k mrtvým by se slušelo přidat třetí hvězdičku. Neudělám to. Protože doufám, že Xavier Beauvois není vyděrač. (08.02.2013)

Nie všetci vyznávači islamu sú teroristi, dokonca málo z nich je teroristov, na takúto jednoduchú pravdu sa snaží poukázať tento film. Zvonku sa nám to môže zdať ináč, ale tu ide o pohľad zvnútra malej komunity rehoľníkov uprostred nepriateľského územia ovládaného islamom. Dilema ostať alebo odísť sa tu rieši po celý film a rozhodnutie je nakoniec osudné. Z väčšej časti sa dá film označiť ako nudný s predlhými pasážami modlenia sa, ale scéna poslednej večere ako labutej piesne bez slov vynahradí čakanie. Zostávam užasnutý nad tým, ako môže hudba dotvoriť jednoduchú scénu s postupným približovaním detailov tvárí na nazabudnuteľný zážitok. (05.11.2013)

Meditatívny? Duchovný? Filozofický? Čítam si komentáre a nestačím žasnúť. Zbožňujem duchovné filmy, ale o tomto spojení mám ja trochu iné predstavy. Film, ktorý mi nedovolil dotknúť sa postáv, film, ktorý postráda hĺbku a ktorý je vyprahnutejší než saharská púšť. Beauvois sa tak úporne snažil o vznešené artové umenie, že úplne pritom zabudol na to, že takáto dráma potrebuje najmä silný príbeh a psychologické vypiplanie postáv, no tu absentujú základné filmové postupy. Malickove obrazy o vnútornej opustenosti (Nový svet) alebo len Croweova ruka spočívajúca na obilnom poli (Gladiátor) pre mňa predstavujú duchovnejšie, emocionálnejšie zážitky než tento rádoby náboženský film. A to, že nás núti snáď každých 10 minút pretrpieť mníšske biblické ódy, z neho ešte hlboké existenciálne dielo nerobí. (26.05.2012)

O bohoch a ľuďoch je dôležitý film, pretože rozpráva príbeh podľa skutočnej udalosti, ktorá sa navyše stala ďaleko predtým, ako začal západný svet skutočne brať islamský terorizmus vážne. Aspoň mediálne. Nestretáva sa tu iba svet kresťanský a moslimský, miestni kňazi odmietajú ako terorizmus, tak aj násilnú represiu voči nemu zo strany miestnej armády. Najväčším utrpiteľom je ale miestny ľud, ktorému sa snaží kresťanská komunita pomáhať. Nemal som silu hľadať metafory späté s dejom v čítaní veršov z biblie, príbeh je sám o sebe dosť "výmluvný" a dnes ešte aktuálnejší, filozofovanie nad nimi prenechám radšej kritikom. Či našli mnísi vďaka svojmu rozhodnutiu neustúpiť kráľovstvo nebeské a koho tam našli, vedia už iba oni samy. (23.11.2012)

Duchovný zážitok. Obzvlášť vrcholná scéna bez slov, iba s Čajkovského hudbou. Je to scéna prijatia reality a zároveň krásna ukážka lásky a spolupatričnosti v rehoľnom spoločenstve. Presvedčivý dotyk Pravdy. Odovzdanosť, nádej, prijatie smrti a jasné zažiarenie zmyslu života. Hudba z Labutieho jazera mi v podvedomí nechtiac vyvolala spomienku na film Čierna labuť s Natalie Portman v hlavnej úlohe. Ale ako sa dá porovnať neporovnateľné?! Hudba tá istá, pocity totálne rozdielne!! (28.12.2011)