Brána do záhrobí

Krištalicky čistý horror, kde ruka v ruke kráčajú desivá atmosféra, ktorá sa nádherne stupňuje a legendárne gore, na ktoré zaručene nezabudnete. Podfarbený geniálnou hudbou a bezchybným nápaditým spracovaním je to zážitok, ktorý nemá jediného hluchého miesta. Nie je náhoda, že i po toľkých rokoch je ten film rovnako legendárny a z každým pozretím je to stále neopakovateľná záležitosť. Fulci still lives ! (24.01.2007)

Fulciho pokus o spojení jeho gore scének a kvalitnějšího hororovýho příběhu. Občas se mu to daří víc, občas míň, ale atmosféru to rozhodně má, i když tu a tam to mírně nudí, ovšem Fulciho brutální scény jsou tady naprosto dokonalý, prostě lahůdka pro někoho kdo má rád fakt hodně drsný a nápaditý gore efekty. (15.02.2008)

Já prostě nepobírám to roztrhané latexové přehánění, scény typu „paní, nesu vám psaní“ a umělé napínačky, jako když hlavní inteligent ani po třiceti ranách nepochopí, že mířit se musí zásadně na hlavu. Ale jinak musím uznat, že to má šťávu a najde se několik scén a motivů, které bych si s chutí pustil znovu (dům na křižovatce, závěr aj.). Sice tím hrubě nakrknu pěkných pár fulcifilů, ale přál bych si vidět nějaký solidní moderní remake. (18.06.2012)

Veľmi pekne natočený (na Fulciho až nečakane) atmosferický kúsok ktorý ma po čase opäť navnadil na made in italia horor. Pekné blondínky, prepálené splatter scénky a podpriemerné herecké výkony. Proste úkážka toho čo asi od tohto ranku očakávať. Neobišlo sa to však bez otravných scén ako donekonečné strielanie zombíkov najskôr xkrát do tela a potom do hlavy a to stále do kola až to diváka štve ako môže byť niekto blbý že si to neuvedomí. (29.05.2018)

Nie som žiadnym veľkým fanúšikom talianskej hororovej kinematografie. Samozrejme poznám mená, ako Fulci, Bava alebo Argento, viem, čo je to giallo a milujem PHENOMENU, každopádne fanúšik nie som. BEYOND (známy pod viacerými alternatívnymi názvami ma ako dieťa minul. To vysvetľuje absenciu „nostalgického čara“, akým sa oháňajú niektorí diváci, ktorí tento šialený krvák videli ako malí a dávajú mu preto 100%. Napriek tomu, že som sa k snímke dostal až ako dospelý, atmosféra je poriadna. Najskôr sparný južanský vidiek s močiarmi a tajomnými opustenými obrovskými domami s vlhkými pivnicami, potom noc, počas ktorej ožívajú zombíci a zásobník v revolveri sa zázračne nabíja. Bavili ma dokonca aj herci (najmä ten, čo sa podobal na Jacka Nicholsona), čo je u talianskych hororov takmer zázrak. Gore je fascinujúco hnusné (to je pochvala) a úplne záverečná scéna je až... hm... filozofická? P.S. Samozrejme, skoro v žiadnom talianskom horore nemôže chýbať scéna, v ktorej domáci miláčik zožerie svojho majiteľa. Viac na mojom ex-blogu: http://ivokucera.blog.sme.sk/c/151929/E-tu-vivrai-nel-terrore-Laldil224-The-Beyond-80.html (02.06.2007)