Tři barvy: Červená

Z celej trilógie farieb , podotýkam geniálnych farieb asi najlepšia. Samostatný film je tak isto ako predošlý sofistikovanejší a opäť v nás prebúdza otázky na ktoré asi každý hľadá odpovede a ako to už býva tak pomocou symbolizmou a poetiky farieb. Vzťah medzi Valentine a starca je krásne vybudovaný, s prvého zoznámenia si vás hneď starec získal a vy už sledujete spleť udalostí, ktoré vyvrcholia vo finále, ktoré je krásnym prepojeným začiatku a konca a predzvesťou niečoho nového. Zaťiaľ čo prvý film sa zaoberal túžbou začať od znova s kombináciou tvorby umenia a druhý o tej pravej láske a jej dostupnosti a potrebnosti tento diel je o komunikácií medzi ľudmi , ktorá je tak dôležitá. Dokazuje to úvodná scéna keď sledujeme telefónny kábel a počujeme rozhovory ale tiež aj záber s kultovou babičkou čo sa cez všetky tri filmy pokúšala strčiť sklenenú flašu do kontajnera ale nikdy sa jej to tak úplne nepodarilo a každý s hrdinou túto babičku ignoroval ale Valentine jej pomohla. Veľmi dobré boli spravené scény so psom a hlavne koniec, ktorý je pre mňa vrcholom poetiky a dokazuje že Kieslowski ako tvorca sa môže radiť k najväčším umelcom art filmu ako je Kurosawa, Almodóvar a ďalší. (28.05.2008)

Záver tejto Kieslowského trilógie je podľa mnohých najlepší, no ja si nie som tak celkom istý. Jedno sa musí uznať, tak kvalitne vyrovnanú trilógiu budete hľadať len veľmi ťažko a Kieslowského už dlho právom volám Pán Režisér...Dokázal to už dávno Krátkym filmom o láske i zabíjaní. "Červená" je prevažne konverzačná, ale sila príbehu je hlavne v zvláštnom vzťahu mladej modelky a bývalého sudcu. Čakal som i na babku s fľašou a dočkal som sa. Je to asi jediný moment, ktorý sa objaví v každom filme tejto trilógie. Úplným vrcholom bol však pre mňa nečakane zaujímavý záver na lodi, kde sa na malý moment objavia postavy, ktoré by som tam nečakal. 80%. (10.12.2012)

Červená je neprehliadnuteľná a má silný emocionálny náboj. Je výrazná, dynamická a energická farba. V kontexte Kieslowského diela sa vzťahuje k srdcu. Srdce ako symbol centra emócií, vášní, lásky, utrpenia a bolesti. Dôležitými projektami vo filme sú zdá sa medziľudské vzťahy. Vzťahy založené na rešpekte a úcte, vzťahy priateľské, vášnivé a milenecké, vzťahy chladné, rodinné, partnerské, generačné, nádejné a trváce, beznádejné a deštrukčné. Farebnosť vo vzťahoch bola vykreslená naozaj bravúrne, no najdôležitejší je aj tak ten "červený" - láskyplný a naplňujúci vzťah s blízkou osobou. (09.05.2019)

Střípky různých příběhu, drobné epizodky i silná lidská dramata se zajímavým společným vyvrcholením. Máte-li rádi obyčejné filmy ze života, s dobrým scénářem, tvorbu Krzysztofa Kieślowskeho se rozhodně oplatí sledovat. Nejvíc mne zaujal postupně vznikající pevný vztah mladé ženy s opuštěným senilním staříkem, jenž kdysi sloužil jako soudce a teď si nudu krátí nezvyklým ilegálním koníčkem. Mezi půvabnou Irène Jacob a vyzrálým J. L. Trintignantem zde panovalo prazvláštní napětí, které dalo vzniknout pozoruhodnému zážitku z tohoto psychologického dramatu plného různých náhod. Až neuvěřitelné, kolik oba Krzysztofové dokázali ze setkání dvou náhodně sešlých lidí vytěžit, dialogy mezi Valentine a starým soudcem by pokojně obstály i jako samostatný film, bez dalšího dění mimo byt. Na začátku všeho byl při tom pouhý zatoulaný pejsek... V jednoduchosti je krása, což samozřejmě zde platí jak o tomto příběhu, tak o jeho zfilmování s obyčejnou komornou výpravou, laděnou (vzhledem k názvu jak jinak) do červena. 90% (17.01.2020)

Z "třibarevné" trilogie mě tato poslední část oslovila určitě nejvíce. Opět je tempo filmu velice pomalé a láska je zde jen v náznacích ale tento příběh bývalého soudce, který rád odposlouchává cizí telefonáty a mladé modelky, která mu přejede psa mě opravdu zaujal. Herci opět výborní a konečné spojení všech tří dílů této trilogie mi přišlo úžasné. (04.03.2009)