Manon od pramene

Tak ako predchádzajúca časť o zatajenej vode, tak ani táto o upchatom prameni ma nenadchla. Nedokážem pridávať hviezdičky iba za to, že Emmanuelle dobre vyzerá a nijako sa tým netají. V tejto časti sa mi páčila postava Kohoutka. Keď v ňom začali bublať hormóny, bol to konečne človek z mäsa a kostí, nie figúrka z panoptika. Avizované prekvapenie na záver sa konalo, ale konalo sa aj druhé, keď som sa dočítal, že Marcel Pagnol je spisovateľ z 20. storočia a nie z 19., kam by som ho podľa výstavby príbehu pokojne zaradil. (08.09.2009)

Pokiaľ v prvom diele bolo aj miesto pre humor, tu už preňho miesto nezostalo. Tragédia vrcholí a hrdinovia čelia hriechom ktoré napáchali v minulosti. Divák príbeh prežíva očami toho, ktorý celú tragédiu spôsobil a o to je vyvrcholenie pôsobivejšie. Tento film (v respektíve oba diely) je z kategórie tých, ktoré vás strhnú svojim príbehom tak, že nemáte čas sledovať nič iné. Herci svoje postavy žijú a vy dostanete čas sa zamyslieť nad dielom po filmárskej stránke až potom, keď vo vás doznejú všetky pocity. Takto vyzerá film, ktorý rozpráva príbeh. (10/10) (20.10.2008)

║Rozpočet $-miliónov║Tržby USA $3,940,542║Tržby Celosvetovo $24,900,000║ jednoznačne čarovná Emmanuelle Béart si dokáže film uchmatnúť pre seba aj keď hrá na menšom priestore než ostatný, príbeh spočiatku príde na jednoduchý bez hlbšej zápletky ale nakoniec sa to pekne vyprofiluje, spokojnosť /80%/ (19.11.2009)

Drama jako řemen, Manon vyrostla do krásy a její půvab mocně zapůsobí i na Ugolina, bezhlavě se do ní zamiluje a zcela podlehne hlubokému citu. Láska ovšem není na pořadu dne, tou je pomsta za otce. Inu, kdo jinému jámu kopá, sám do ní padá.. Závěrečných 17 minut mi bolestně zkroutilo útroby.. Dopis, který zůstal bez odpovědi.. (16.11.2019)

Oproti Jeanu od Floretty tu atmosféra zromantičtěla a děj se mírně ztelenovelizoval. Krásná, fotogenická Manon pořád jen hopká se svým stádem koz po neméně krásných a fotogenických provensálských kopcích, ale ani to výtečný příběh nezabije, možná z diváckého hlediska spíše posílí. Nakonec je to však přeci jen spíše teodrama než melodrama, neboť Prozřetelnost dovede jednotlivé lidské osudy k takovému konci, zároveň spravedlivému i milosrdnému, že člověku nezbývá než chválit Boha za jeho "intelligent design", který by bez takovýchto filmů třeba nebyl tak patrný. Velmi povznášející, k úvahám o ušlechtilých věcech přivádějící a pro oko i ucho příjemné, co více si přát? (07.07.2008)