Příběh o princezně Kaguje

"Tale Of The Princess Kaguya" je podľa mňa jeden z najsilnejších Ghibli filmov, ktorý som videl. Plný vynikajúcej animácie, ktorá je podľa mňa veľmi kreatívna a originálna, veľmi pekne podáva najznámejší japonský príbeh o princeznej, ktorá chcela len žiť svoj vlastný život, no jej otec mal iné plány a nakoniec sa musela vrátiť odkiaľ prišla. Príbeh je úžasný, no viem si predstaviť, že pre niektorých ľudí to bude trošku monotónne a dlhé. Koniec koncov je to hlavne romantický film a rozprávka, no súčasne sa na niektoré momenty sústredí trošku dlho. Nemyslím si, že je to pre film na škodu a najmä sa stihneme veľa dozvedieť, no trošku viac dynamiky by mu občas neškodilo. Postavy sú podľa mňa zaujímavé, rovnako aj hudba vo filme a celé je to pre mňa úžasné, ako sa im to podarilo dať dokopy. Film určite stojí za to. Pozrite si ho. Hodnotenie: A (31.03.2015)

3,5  Animácia je veľmi originálna a umelecky pôsobivá. Musela to byť riadna fuška, veď autor nad filmom strávil celých 8 rokov. Hudobný sprievod je takisto na vysokej úrovni, veď ho stvoril Mijazakiho dvorný skladateľ Hisaiši. Spracovaniu príbehu a postáv síce chýba majstrovstvo Mijazakiho, ale stále je dostatočne dobré na celkové 4 hviezdičky. (13.08.2021)

Kresliarska animácia síce pekná, posolstvo taktiež, ale príbeh ako taký ma nijako obzvlášť nezaujal. Niekedy mám pocit, že japonské animáky sa ocitnú v užšej nominácii na prestížne ceny len ako pripomienka klasickej animácie bez veľkých počítačových efektov. Neviem prečo, ale z tohto príbehu o princeznej Kaguji ma bavila možno tak prvá polka, kde sa ju jej "rodičia" silou mocou snažili priviesť na cestu pravej princeznej (tá jej adaptácia mi miestami pripomínala Denník princeznej). No druhá polka, a najmä ten duchovný mytologický záver, tak to mi prišlo trochu absurdné. A že 82%? Za mňa určite nie... (16.04.2015)

Tento film ukazuje, jak vypadají klasické japonské příběhy. Nejde tak o to, co se děje, ale o to, jak se to děje a kde se to děje. Takže pokud jste člověk, který má rád moderní vyprávění, tohle není příběh, který by vás dokázal zaujmout. Pokud ale máte rád klasické Japonsko, tak tohle je přesně ono – barvy, charaktery, styl vyprávění, hudba. Krásné pastelové barvy a „obyčejná animace“ dodávají kouzlo příběhu, který se v Japonsku traduje už od starověku. A my máme to štěstí, že nám ten příběh vyjde knižně – O starém sběrači bambusu. (17.04.2015)

Za kulisami esteticky příjmemného zážitku, za radostí z odkazů na tradiční japonskou kulturu, jde o rozvláčné vyprávění, kterým se táhne toxické poselství, že osudu jednotlivec neunikne ani kdyby se přetrhl. Ale on se stejně nepřetrhne, protože ani tak nespoutané duši, jako je princezna Kaguje, nepřísluší bojovat za své štěstí a komunikovat své city, a už vůbec ne odmlouvat tatínkům. Když na to tak koukám, napadá mě, že velkou Mijazakiho silou bylo, že s citem dokázal z tradičních motivů (nejen) své kultury vytežit nadčasové, potlačit toxické a aktualizovat už nerelevantní. U Takahata mi to zde chybí. (12.03.2022)