Dva dny, jedna noc

Prísť o prácu, na ktorej je chod rodiny závislý, veru nie je sranda. A toto, čo musela absolvovať Sandra, je veľa aj na koňa a nie na labilnejšiu osobu. Tento film je krásny príklad toho, že každý človek je jedinečný. Možno to, akoby ste sa práve vy zachovali, vo filme ani nebolo. Porozmýšľajte. Marion role obyčajných žien neskutočne sedia, viac takých. (03.03.2016)

Z prvých dojmov až genericky natočený festivalový titul, ktorý je však v každom momente neskutočne autentický a o veľa veciach vypovedá. Sandra sa snaží presvedčiť spolupracovníkov v solárnej elektrárni, aby sa vzdali finančnej čiastky, ktorú im ponúka šéf, lebo to de facto znamená, že ju nasledujúci pondelok prepustia. Výborne štrukturované rozhovory, častokrát kladené na tie nepríjemné obrátky, ktoré pokúšajú aj inak veľkých kamarátov, ktorí sú donútení postaviť sa svojej cti naprieč a finančnej neblahej situácií bokom. Málo pátosu, dostatočná presvedčivosť a skvelá súčasná výpoveď pomerov strednej triedy, ktorú pokúša systémový chomút a ľudská bezočivosť v ňom. SPOILER: Vlastne, záverom, keď napokon dostáva hlavná hrdinka tú výpoveď, alebo si ju prakticky sama z viacerých alternatív zvolila, predsa len dostala chuť začať si hľadať novú prácu od nuly lebo pochopila, že je v jej okolí dostatočný počet empatických a slušných ľudí, bez ktorých by tento svet viedol ku kataklizme. Aj keď nestačil na ten pomyselný a zdieračský hlasovací systém vo vlastnej firme... KONIEC SPOILERU. (16.03.2018)

Už dlouho jsem neviděl ideologicky zvrácenější film. Bratři Dardennovi musejí být ještě větší komunisti než Michael Moore. Celý film je o tom, že Marion Cotillard citově vydírá své kolegy, aby se vzdali 1000 euro, jinak ona přijde o práci a o svůj (nikterak neluxusní) domov. Že je tu možnost najít si práci jinou, ji (ani scenáristy) zřejmě vůbec nenapadlo. Na konci obviní zaměstnavatele, že ovlivňoval podřízené, aby hlasovali proti ní. To, že celý film byl o tom, že ona dělala totéž v opačném gardu a z čistě sobeckých důvodů, je taktně zamlčeno. S hlavní postavou opravdu sympatizovat nelze. Nepatřím mezi lidi, co automaticky dávají odpad, jen protože se jim nelíbí téma filmu. Proto oceňuji herecké výkony, ale víc mě nenapadá. Film je natočen typickým artovým stylem bez hudby, což je většinou jen znouzectnost značící řemeslnou neschopnost autorů (pokud někdy Dardennovi natočí třeba novou bondovku, rád se jim omluvím) a patrně měl být syrový "jakože ze života", což dostává pěkně na frak, když Marion sežene poměrně dost lidí ochotných se kvůli cizí ženské vzdát tisíce euro (zejména plačící fotbalista byl k pláči). Film je úplně mimo realitu. (21.02.2015)

Sociologicky presne vystrihnuté otrocké príčiny pracovného zovretia, v ktorých väčšina členov dnešnej spoločnosti žije. Súhlasím s komentárom užívateľa Gil-galad, že je to štylizované. Na druhej strane si vravím: no a čo? Ak štylizácia slúži tomu, aby sa vystihla mizéria súčasného nacizmu, je to fajn. Ten nacizmus nespočíva v zábave, knižkách a filmoch - nie, tam je všetko maximálne liberalizované, aby mohli ideológovia vykrikovať: "Pozrite, žili ste, Vy, my, naši predkovia kedysi v niečom lepšom? No nežili!!! Jazdíme po celom svete, striedame partnerov ako ponožky, a čo kultúry užijeme! A prírody a športu, adrenalínu! A kreatívnej, skvele zaplatenej práce! Pracovné kolektívy v štýle jednej, pohádanej, no milujúcej sa rodiny! Boha, tak čo to tu kto vlastne kritizuje? Veď, my na západe sa máme ako v raji!". Ten nacizmus spočíva v pracovných podmienkach, postupnom znižovaní ochrany zamestnancov, neustálej kontrole toho, čo zamestnanec robí, v oslabovaní pozícií živnostníkov (aby si nemysleli, že môžu byť úplne slobodní, tak im štát kladie rôzne polená pod nohy v podobe rôznych šikanóznych platieb a príkazov) a vydieraní z dôvodu nadbytku zamestnancov ("Nepáči sa Ti? Pál preč! Na Tvoje miesto čaká 10 iných. Pracujú viac a skoro zadarmo." ). Pracovné poriadky sa normujú podľa jednej šablóny veľkých spoločností (najmä USA pôvodu, čo je zase vysvetliteľné ich pridrbanou konzervatívno - puritánskou morálkou prikazujúcou strašne tvrdo a dlho drieť a zároveň si veľmi odriekať a zarobené ušetriť pre blaho budúcich generácií, čo majitelia korporácií postupne využili na pracovné zotročovanie, trvajúce dodnes) - pričom fašizmus a nacizmus spočíva aj v tom, že takmer každá oblasť zamestnanca je normovaná nejakým záväzným pravidlom (pozostávajúcim z viacerých príkazov - napríklad určenie času prestávky v práci a jej maximálnej dĺžky a stanovenia vecí, ktoré sú cez prestávku dovolené a podobne, nosenie červených stužiek na rukách žien v čase menzesu a podobne), neostáva priestor na niečo vlastné. Strach z vyhadzovu zabezpečujú aj neustále preferované úvahy o manažovaní firiem pod heslami newspeaku dneška: flexibilita, optimalizácia, výkonový potenciál, znižovanie nákladov a maximalizácia ziskov. A personálne audity. Celospoločenské nastavenie smeruje v Frommovskej dileme "Mať alebo byť?" jednoznačne k Mať. Mať peniaze na riadnu výchovu detí, čistý a kvalitný domov, zabezpečenie slušného života. A ostatní? Nech bárs aj zdochnú. No niekedy sa čosi zlomí. Keď sa umelo naimplantované názory narušia vplyvom osobného rozhovoru s tým, s ktorým môžeme Byť. Dardennovci to pochopili a spravili skvelý film. Pretože aj nad argumentami prečo Mať sa je možné a potrebné zamyslieť, pochopiť ich zvrhlosť a v istých momentoch s nimi dokonca aj súhlasiť. A to je zveryna myšlienkovej dilemy. Plusom k tomu je úžasný výkon hlavnej predstaviteľky. Tá to nehrala, tá to žila. (16.10.2014)

Chladná logika výrobní mašinérie versus depresemi rozemletý chudák. Na příběhu není zhola nic zajímavého či jakýmkoliv způsobem objevného - na mém názoru se možná podepsal fakt, že jsem několik let strávil v podobném kolektivu různorodých dělníků a nejeden podobný (mnohdy drsnější i jímavější, lidštější i arogantnější) příběh jsem sám zažil. Film není bojem odhodlaného člověka, protože nebýt podpory manžela a několika impulsivních rozhodnutí kolegů, Sandra by to desetkrát vzdala a třikrát spáchala sebevraždu; mnohem spíše je jednoduchou motivační formulkou, že úspěch přijde vážně až tehdy, kdy se naučíme nevzdávat - byť by to vítězství mělo být čistě osobní. Jako takový film funguje relativně dobře a všichni herci bez vyjímky odvádějí dobré výkony. Poněkud mi chybělo pouze objasnění charakterového pozadí - proč mívala Sandra deprese, kvůli nimž absentovala, případně jaká byla v období bez depresí - takhle ji divák těžko vnímá jinak, než jako nemocnou hysterku, která by vedle práce měla hledat především odolného psychiatra. Repetitivní vyprávění je záměrem, jemuž rozumím, avšak s nízkým počtem oživovacích bodů a poněkud antifilmovým přístupem bez viditelného vývoje (ve snaze o realistiku) se divák těžko brání útokům nudy. Jinak je ovšem příběh kouzelný ve své neutralitě; divák se totiž může jednoduše postavit jak za Sandru, která se stala obětí jednoduché obchodní logiky, tak i za jejího zaměstnavatele, jenž může ekonomicky zefektivnit produkci a logicky se zaměřil na likvidaci nejslabšího článku (systém bere vždy aktuální hodnotu, staré výkony jsou podružné). Možná je to kruté, avšak také ryze účelné. Doporučil bych jako náhled do situace všem těm, kteří nic podobného nikdy nezažili. (04.01.2015)