Tokijský klan

Ako plagát nasvedčuje je to ďalší obrovský miš maš tém, ľudí a tentoraz hip hopovej hudby. Úvodný dlhý záber a atmosféra lacnejšieho Blade Runnera( rozumej - neóny úplne všade), odhalené prsia, veľkoprsej policajtky a nejaký ten rapový rozprávač, ktorý vám ide vyrozprávať príbeh pomerne navnadili. Potom sa z toho stáva akási prehliadka Gangsta štýlu, vysokých kopov a odhalených bielych nohavičiek a finálnej rezanice za sprievodu dum dac, dum dum du dac muziky. Hip Hop nemám rád, ale oceňujem štýl. Príde mi ako keby Peklo malo svojho bratčeka, lenže tentoraz sa namiesto filmu venujeme hudbe( teda ak hip hop považujeme za hudbu). Posolstvá v textoch až na to posledné nehľadajte. Určitá debilnosť je aj tu( vojna kvôli tomu kto má väčšieho vtáka), Denden ako divný týpek ktorý sa snaží vtesnať dejovú líniu , kde nikdy nebola, alebo ľudský nábytok. Je toho veľa čo sa tu dá nájsť, vypichnúť a zároveň nechápať. Ale stále sa jedná o niečo, čo sa nedá porovnávať s ničím iným, len z predchádzajúcou Sonovou tvorbou. Možno nie dokonalé, ale je viac ako jasné, že Peklom začal Sono novú vizuálnu etapu svojej tvorby. Uvidíme či pri nej ostane a keď hej, kam ho donesie. Dovtedy viac pŕs a nohavičiek poprosím. A namiesto Hip Hopu radšej Beethovena. (14.03.2015)

Barevná japonská hudební šílenost. Hudba ve filmu sice není to co poslouchám ale přesto měl film svůj rytmus a mě se na to dobře dívalo. Bylo by to na solidní 3 hvězdy,ale když k tomu přičtu fajn souboje jdu na slabší 4* ke kterým také hodně pomohla úžasná Nana Seino která byla ve své roli fakt perfektní. 75% --- 7/10 IMDb (03.04.2019)

NAMOTÁVKA: Mohol by som to nazvať - jeden z najlepších muzikálov, aké som kedy videl, ale to by ani zdaľeka nevystihovalo to, čo všetko tento film ponúka. Vlastne ani viac o tom teraz hovoriť nechcem - ale v skratke - znova tu máme Sona, ktorý je nespútaný, eklektický, svojsky štylizovaný, pop-kultúrny, mišmašový a hýriaci nápadmi. A znova a to je hlavné - je to veľká zábava. -------------- UPDATE/POKRAČOVANIE/VYTRIEZVENIE: Ak Vás predchádzajúce slová navnadili na Tokyo Tribe, tak ste boli asi v rovnakej pozícii ako ja pred samotnou projekciou filmu. O to strmší pád som zažil počas a po filme. Aj keď obdivujem design i dekoráciu lokácii v ktorých sa príbeh odohráva a doceňujem Sonovu schopnosť aj prostredníctvom strihu, dlhých záberov a mixu hip-hopu, rapu a syntetizátorov veľmi dobre rozvhrnúť hlavné figúrky príbehu a uľahčiť vám tým vašu orientáciu v príbehu i lokáciach, sú to asi tak všetky pozitíva tohto príbehu pre mňa. Zvyšok je anarchistický bordel, kde tentokrát spojovacia niť je veľmi krehká až "neviditeľná" a chýba mi tu signifikantná podvratnosť - niečo zmysluplné za tým všetkých chaosom (narozdiel od podobne ladených jeho predchádzajúcich filmov). I keď je docela možné až reálne, že práve táto neexistencia je Sonom účelovo plánovaná ako zdvihnutý prostredník všetkým, ktorí majú nejaké očakávania. A práve možno preto posledných 15minút obsahuje všetko to, čo mi vo filme dovtedy chýbalo a v záverečnej rap skladbe je viac nadhľadu a "múdrosti" ako v celom filme predtým. Tak či tak, tentokrát to išlo mimo mňa. A hoci v tomto smere druhá polovica filmu (keď celý ten "war of gangs mayhem" skutočne vypukne) je na tom lepšie ako prvá , najnepríjemnejší fakt a veľmi nemilé prekvapenie je pre mňa prítomné v celom filme - takmer nulová prítomnosť humoru a vtipných momentov. Sono síce úspešné predáva nadsadenosť celého toho nezmyslu, ale skutočná odľahčenosť a pointovanie momentov absurdnosti vtipom, tá tu teraz v mojich očiach absentuje. Za poslednú dobu je to tak prvý Sonov film, i keď tu možno povedať že dvojhodinový videoklip, kde som nemal pocit, že vyše dvojhodinový film trvá tak o polovicu kratšie, ale naopak - dvojhodinové Tokyo Tribe mi prišlo naťahované a dlhšie ako napr. Ai no mukidashi. (11.09.2014)

Sion Sono už tradične natočil film, ktorý sa vymyká prakticky všetkému, čo sa dá bežne vidieť, čo je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo som si ho tak obľúbil, ale tentoraz som mu až tak moc na chuť neprišiel. Stále som mal pocit, ako by sa až moc snažil napodobiť staršiu tvorbu Takashi Miikeho s jeho trademarkami, čo mi príde úplne zbytočné, ale aj tak by to nemuselo byť zlé a vlastne ani nie je, no od Sona už jednoducho čakám viac. Už tie hlavné prvky, z ktorých je to celé skombinované, ako hip-hop, pouličné gangy, a muzikálový štýl teda moc nemusím, ale tentoraz to moc nezachráni ani prevedenie, ktoré mi príde len také béčkové a aj postavy sú skôr len také obyčajné figúrky, ktoré sa prejavujú hlavne výstredným správaním. A pritom práve tie, ktoré mi ešte prišli celkom sympatické ani nedostali moc priestoru. Ale aspoň stále je to rozhodne nadpriemer, film je nadmieru svižný, tie necelé dve hodiny mi ubehli veľmi rýchlo, nechýba zaujímavý vizuál, celé je to očakávane správne uletené a uzavrie to dlhé akčné finále, pričom celkovo mi tu akcia prišla zábavná, obzvlášť všetky tie súboje. Takže na ten lepší priemer to určite stačí, celkom ma to aj bavilo, ale od Sona, svojho najobľúbenejšieho režiséra už predsa len očakávam inteligentnejšie a zaujímavejšie filmy, než len takúto prakticky jednoduchú zábavu. A tak je Tokyo tribe z mnou jeho videných filmov doteraz najslabší film a tak dúfam, že tie nasledujúce diela mi už opäť sadnú viac. 62% (01.08.2015)

Tak tentokrát jsme si se Šionem nesedli. To, že rap není zrovna můj šálek v tomhle pofidérním muzikálu, ani tak nevadí, jako spíš pocit, že všechno je to jen o kulisách a výstředním chování většiny postav. Jinak o ničem jiném. A to mi prostě nestačí. Pokud máte rádi rap, bezhlavou řežbu, absenci "příběhu" a nebojíte se trochu nechutností, tak směle do toho. Je to přesně japonské UFO 「Unidentified Film Object」 a tentokrát bohužel mimo můj vkus. (31.01.2015)