Mozek v plamenech

Velice sexovatelna Chloe Grace Moretz vo filme, kde ma zachvaty, pocuje hlasy, pomaly sa dostava do katatonie. Jej herecky vykon som veril, ta herecka ma podla man talent, zahrala to naprosto vyborne, k tomu este musim spomenut slusnu reziu Gerarda Barreta. Zo znamejsich hercov som videl aj Richarda Armitage /Hobbit 1 -3/ a uz nie uplne mladu Carrie Ann-Moss /Matrix 1 -3/. Aj preto, aj pre krasnu sexovatelnu Chloe davam vysokych 77 % (02.09.2020)

Sú filmy, ktoré chcem vidieť, aj keď očakávam průser. A to je presne tento prípad, teda lekársky prípad, ktorý by mohol byť epizódou seriálu Dr. House, a možno tam aj bol. Akurát v Housovi boli postavy s mimoriadnou charizmou a prvotriednym herectvom a dramaturgia epizód zabezpečovala napätie od začiatku do konca. V tomto filme to všetko chýba a Chloë, akokoľvek bola roztomilou detskou herečkou, zatiaľ nemá na to, aby zahrala postavu s psychickou poruchou. (21.12.2018)

"Brain On Fire" je filmom, ktorý budem pred jeho kritikmi brániť a budem sa s nimi ochotný hádať až do posledného momentu. Pretože podľa mňa ide o veľmi dobre zrežírovaný film a obohatený dobrými hereckými výkonmi. A napriek tomu, že nie som fanúšikom Chloë, tak mám pocit, že do tejto role bola zvolená správne, podala skutočne skvelý výkon, celý čas to s ňou prežívame a vnímame jej zmenu od začiatku až po koniec. A popravde, aj ostatní sú tu veľmi dobrí. Gerard Barrett má veľký talent v podaní atmosféry a najmä svojich postáv. Cítil som to v Glassland, a rovnako je to spracované aj tu. Film plynie pomaly, dáva nám čas spoznať hrdinov, vidieť čo prežívajú, ako ich situácia ovplyvňuje a ako ich to emocionálne zasahuje. To som chcel od filmu videť a presne to som aj dostal. Neviem, či budú so mnou ľudia súhlasiť, no v mojich očiach ide o ďalší vynikajúci film z režisérskej dielne tohto mladého írskeho režiséra a už sa neviem dočkať, s čím príde nabudúce. "Brain On Fire" je pre mňa ďalším skvelým filmovým zážitkom, ktorý by som odporúčal vidieť. Fanúšikom Chloe to určite neunikne a ostatným hovorím, nech si film pozrú. Verím, že budú spokojní. Hodnotenie: A (05.06.2017)

Autoimunita. Z lékařského hlediska má mnoho podob a kdo se s něčím takovým potýká, ví, že se nejedná o nic jednoduchého. Při autoimunitních onemocněních není organismus schopen správně identifikovat škodlivé vetřelce a imunitní systém ničí i buňky vlastního těla. Příběh o profesionální mladé novinářce příkladně poukazuje na nebezpečnou skutečnost autoimunity, kterou postihne mozek. Takový jedinec se začne chovat podivně, byť jen chvilkově, a ano, každý by řekl, že se chová jako blázen. Jenomže takovéto stavy se pomaličku zhoršují a problémy na sebe nenechají dlouhou čekat. Hrdinkou příběhu je Susannah, kterou taková nemoc postihne a my máme možnost vidět jak se takto postižený člověk mění, co na to společnost a rodina a hlavně lékařská věda. Zahrála si ji Chloë Grace Moretz, která tímto udělala ve své herecké kariéře další krok kupředu. K dokonalosti samozřejmě ještě toho hodně chybí, ale její snaha dát do role všechno je vidět. Nedokonalosti má i film jako takový. Schází tomu ta správná atmosféra zoufalosti a citů. Scény, kde lékaři nad Susannah lámají hůl, protože nemohou žádnou vyšetřovací metodou najít příčinu a rozhodnou se k řešení, které je po lidské stránce šokující, prostě s divákem zase tolik nehne, jak by správně mělo. Na druhou stranu je dobře ukázáno jak takový člověk autoimunitou mozku vypadá a co všechno se může stát. Už z tohoto hlediska snímek za povšimnutí stojí. (16.05.2018)

Musím sa priznať, že túto snímku som si vyhľadal výlučne z akejsi zvedavosti, ako sa s danou rolou zvládla popasovať krásna a navyše talentovaná Chloë Grace Moretz (nuž a v mojich očiach to zvládla pomerne na úrovni - verím, že ju čaká zaujímavá herecká budúcnosť). Faktom je, že podobne ladeným drámam osobne príliš neholdujem, nie je to pre mňa to pravé orechové a väčšinou ma takéto filmy svojim spôsobom vyložene ubíjajú, no tentoraz to pomerne ušlo. Hoci to nijak nevybočovalo zo žánrových klišé, ničím to ozvlášť neprekvapilo ani nenadchlo, pozeranie to bolo vcelku príjemné. Keby sa na mňa niekde zhruba koncom prvej polovice - pri stupňovaní sa Susaniných príznakov a tápaní doktorov - nedostavila menšia krízovejšia chvíľka trvajúca niekoľko minút (kedy som pozeral na priebežný čas o čosi častejšie, než by sa patrilo), šiel by som v záverečnom hodnotení možno aj o stupeň vyššie. Takto však zostávam na solídnej trojke s konštatovaním, že šlo o pomerne slušnú záležitosť s dojemným záverom, ktorého myšlienka (resp. odkaz) je vskutku pekná. 60% (04.12.2017)