Díra v hlavě

Život ma naučil, cigánovi nesmieš uveriť nikdy nič, aj keď bude prisahať na ženu a deti. Veď preto sa volá toto etnikum cigáni. Neviem, čo týmto dokumentom chceli autori povedať. Lietali sme po celej Európe Francúzsko, Juhoslávia, Poľsko, Nemecko, Česko a Slovensko ale tvorcovia pozabudli tieto úseky objasniť. Bolo potrebné na začiatku epizódy upresniť o čo vlastne vlastným rozprávaním sa bude ozrejmovať. Tak sme sa nedozvedeli nič o mieste kde by mali byť masové hroby a nič ani o miestach cigánskeho holokaustu. Ústredná myšlienka dokumentu sa začala strácať už hneď od začiatku a postupne množstvom materiálu sa stratila úplne. Takže ani neviem, čo chcel autor týmto dokumentom dosiahnuť. Úplne v dokumente absentujú archívne a historické podklady a tak ide o rozprávanie cigánov ničím a nikým nepodložené. Ja netvrdím, že cigánsky holokaust neexistoval on skutočne existoval a sú o ňom spracované úžasné filmy: A husle prestali hrať, 1988; Baro mariben (Veľká vojna), 2014; Sloboda (Korkoro), 2009; Ó, ty čierny vtáčik, 1997 ale tento medzi nich isto nepatrí. Jediné čo som si z filmu odniesol bol fakt, že Picasso, Banderas a Clinton boli cigáni????? (08.08.2017)

Miestami trochu poučné, sem-tam citovo vydieračské (poľská pani pri hroboch), ale vždy nekonzistentné, zmätočné a užitočné. Ústredná myšlienka sa stráca v hromade materiálu, ktorý tvorcovia vyselektovali nie veľmi funkčne. Ocenil by som, keby film, ktorý sa marketuje ako dokument o rómskom holokauste, bol najmä o rómskom holokauste, a nielen v útržkoch cez statické zábery na trúchliacich preživších. Pocity áno, informácie nie. (02.08.2017)

Sila. Never forget bez irónie. Keď pani hovorila o rodine, ktorú ani nestihla milovať, slzy sa mi tisli do očí. Podobne ako keď sa stretli dve kamarátky a spomínali na peklo, ktoré prežili. O spomínaných ustašovcoch som ani nechyrovala, kým som si len nedávno neprečítala tento článok: https://dennikn.sk/653927/jasenovac-miesto-kde-omdlievali-aj-fasisti-danteho-peklo-existovalo/. (Febiofest - Lumiere - 8.3.2017) (08.03.2017)

V starej kronike mesta Bardejov je veta V 15. storočí a v horách okolo Bardejova objavili skupiny ľudí tmavej pleti, hovoriaci neznámym jazykom. Od toho času začali sedliakom v dedinách z dvorov miznúť sliepky. Na túto zmienku o Cigáňoch som si spomenul, keď kdesi zo začiatku filmu pri rozhovore troch českých cigáňoch padla veta když bába ukradla slípku a uvařila z ní dětěm polívku, tak to nebyla krádež . Tá veta zaznela z ust staručkého cigána ktorý prežil koncentračný tábor a spomínal na hrôzy prežité v detstve. Film poukázal na likvidáciu tohoto etnika počas vojnových rokov a to nielen v koncentračných táboroch ale vo viacerých krajinách Európy( Slovensko, Čechy, Srbsko, Chorvátsko, Francúzsko, Poľsko, Nemecko ...). Napriek tak vážnej a tragickej téme, akou sú hromadné vraždy detí žien starcov, akou j likvidácia jedného etnika, sa mi film veľmi nepáčil. Pôsobil rozhárane a nesúrodo. Taká téma si rozhodne zaslúži viac pozornosti po stránke scenáristickej i réžie. (24.01.2019)

Romové v nacistických koncentračních táborech – vzpomínky starců a stařen z Francie, bývalé Jugoslávie, Polska, Německa, Slovenska, a samozřejmě že nesmí chybět ani populární Lety u Písku. Nezaostřené, rozplizlé, beztvaré. Fakt by to chtělo kromě uspokojení určité společenské objednávky přijít i s nějakým tvůrčím vkladem. :-/ (10.04.2018)