Hra na pláč

Jedním z cílů a ambic filmu je seznamovat se světem, s kterým se běžně nesetkáváme nebo (v lepším případě) nikdy nesetkáme. Vždyť i Boy George zpívá: "Don't want no more of the crying game". A tak (raději) utečme od příběhu režírovaného IRA, a všímejme si následného vztahu dvou mužů: Ferguse a Joddyho, a Ferguse a Dil. Pro oba platí, že při poznávání jeden druhého se postupně mírní počáteční averze a zaujatost, a provedení chladnokrevné vraždy se stává takřka nemožným. Pozn.: Angličtina má poměrně dost idiomů spojených s pláčem: crying game, crying shame, crying time atd. Při překladu je třeba se trochu zamyslet. Hra na pláč asi nebude to pravé ořechové. (04.09.2015)

Snímek se skvělými, více i méně očekávanými zvraty, které posouvají film jakoby naprosto někam jinam. Film o tom, jak je láska komplikovaná, vlastně natolik, že ani sami její aktéři vlastně nejsou schopni poznat, jestli milují, co nebo koho milují, a jak moc jsou pro svou lásku schopni obětovat. Stephen Rea úžasný, Jaye Davidson nádherný a samozřejmě skvělý Jim Broadbent ve vedlejší roli. Ale ten příběh... (02.03.2016)

Na obed guľáš, večer guľáš. Na obed jedlý, večer žánrový. Neobľubujem horory, založené na ľakačkách, neobľubujem filmy založené na zvratoch, ktoré presmerovávajú žáner i dej, aby ho neskôr neumelo spojili s predošlým. Nebol som síce znechutený, iba som nezaujato sledoval čo sa na obrazovke deje, potešilo ma zopár známych pesničiek a bol som celkom rád, keď film skončil. (17.05.2018)

" - She's not a tart. - No, of course not. She's a lady. - No, she's not that either." Tak som sa nejako dostal k rebríčku "Most shocking movie plot twists" a prítomnosť filmov ako Tí druhí a Šiesty zmysel značne posilnila moju dôveru. Ihneď som musel vidieť film, ktorý je na prvej priečke. Videl som. Napriek tomu, že v sebe obsahuje čo-to šokujúce, osobne by som tento film nehádzal do jedného vreca s vyššie zmienenými. Nie je totiž šokujúci rovnakým štýlom a jeho časť, ktorá "šokuje", nie je až takým plot twistom, ako by sa zdalo. A tak som sa dal opäť zlákať na niečo iné, ako som čakal a tak to aj dopadlo. Prvá časť jednoznačne lepšia - živo som si predstavoval, že ak toto nie je natočené podľa divadelnej hry, keďže tomu veľa nasvedčovalo, tak by sa takú hru určite oplatilo napísať. Vlastne som očakával, že celý film sa bude odohrávať v divadelnom duchu skúmajúc psychológiu a vzťah postáv "člen IRA - unesený" a že pri vyvrcholení príde sľubovaný plot twist, ktorý mi sánku šupne až na dno Mariánskej priekopy ako v prípade kolegov z rebríčka a ja budem... tak nejako... unesený. Vyvíjalo sa to síce nečakane, ale menej šokujúco ako by som čakal. V momente, keď ___________ som šokovaný naozaj zostal, ale skôr takým tým DAFUQ? štýlom než tým takým Noo fucking waaaaaaaaay!!! , ktorý mám radšej. No ale, išlo o iný film než bolo očakávané, to už vieme, ale čo je hlavné podotknúť je, že vôbec nebol zlý. Zaujímavý je v tomto prípade zvláštne slovo a zvláštny pomerne zaujímavé. V momentoch tesne pred záverečnou scénou mi ale bolo neopísateľne ťažko a čo je horšie, že vôbec neviem prečo. Stephen Rea vyzeral ako bratranec Christopha Waltza a ak by to tak bolo, dalo by sa povedať, že herectvo majú v rodine. Fakt skvelý výkon. Dobrý bol aj Forest Whitaker, ktorého mi bolo rovnako ľúto ako v Panic Room . Ten si toho na plátne vytrpí, snáď je aspoň v normálne šťastný. Či to chcem vidieť znova, to neviem, najskôr áno. Čo viem naisto je, že takýto a ani zďaleka podobný film som ešte nikdy nevidel. A to je fakt hodný pozornosti. 85% Najlepší moment: Prerozprávanie bájky Fergusom. (23.08.2014)

Extrémně nevyrovnaný počin. Dva poměrně soběstačné celky - stockholmský syndrom v Irsku a lehce almodovarovská londýnská romance - by mě bavily odděleně, jejich spojení ale nedopadlo moc dobře. Filmu by určitě slušelo, kdyby byl roztříštěn na několik povídek, mnohem lépe bych se smiřoval s výkyvy nálady a rytmu jednotlivých fragmentů. Takhle tady máme trochu akce, trochu srandy, trochu romantiky, trochu psychologie, sem tam pindík, sem tam krev. To vše v nemastném-neslaném obalu Jordanovy podprůměrné režie. Meh. (05.08.2013)