Tělesné vztahy

„If you had a choice..“ „Yeah?“ „Would you rather love a girl or have her love you?“ Americký film o povrchných vzťahoch mužov a žien, zameraných viac na mužov, ktorých na ženách uspokojuje iba sex a nedokážu vytvoriť niečo úprimné a seriózne bol vytvorený v dobe, kedy Japonci točili filmy o tom, že japonskí muži sa cítia vykorenení, stratení v zaľudnených metropolách a so ženami nedokážu nadviazať akýkoľvek rozumný kontakt okrem znásilnenia. Mike Nichols pokračuje vo svojom rozoberaní vzťahov tak, že vidíme priebeh a formovanie postáv a ich zmeny v rámci časového obdobia niekoľkých rokov. Film je rovnako podnetný ako predošlé 2, ktoré sa zaoberali vystúpením z komfortnej zóny, prijatím pocitu viny a zároveň jeho zahodením v rámci svojej cesty a cieľa a hlodavých problémov v nenaplnenom manželstve, ktoré sa asi nikdy nevyriešia, pokiaľ ostávajú manželia spolu len zo zotrvačnosti. Jack Nicholson sa do svojej úlohy veľmi hodí, jeho tvár ho predurčila na zaujímavé úlohy chlapov, od ktorých by ženy nemali čakať čistú dobrotu a prvé a posledné do vzťahu. Art Garfunkel je tiež zaujímavý a svojou tvárou vytvára ku Nicholsonovej kontrast zdanlivého neviniatka. Mike Nichols ponúka príbeh a postoje hodné zamyslenia v nestarnúcej téme a dáva si tak ďalší úspešný vrub ku svojej filmografii, ktorý je oveľa lepší ako neskorší podobný film Closer, ktorý rovnakou mierou pristupuje ku mužom aj ženám a kazí tak hlbší pohľad na jedných či druhých. Po Who’s afraid of Virginia Woolf o manželstve v rozklade a The Graduate o búraní stereotypov vo vopred nalajnovanom živote mladého človeka sa režisér Mike Nichols zase zamyslel nad vzťahmi a teraz konkrétne nad tým, ako veľmi môže napĺňať ľudí vzťah okresaný na sex. Plnenie si základných potrieb pritom nemusí byť zlé, ak to tak ľuďom vyhovuje. Tu sa síce viac zameriava na pohľad z mužského spektra, no téma tým vôbec neupadá, naopak, užší fokus prináša hlbšie ponorenie sa do problematiky aj postáv, pričom nezabúda na zobrazenie priateľstva dvoch mužov, u ktorých je hlavná téma ženy. Prológový dialóg bez zobrazenia dvoch hlavných mužských postáv spoľahlivo uvádza diváka do témy načrtnutím ich rozmýšľania a hláškami. Do toho swing a hra svetla a tieňa v scénach prajnej noci. Téma určite hodná diskusie si film zaslúžila zaujímavý film s kvalitnými hereckými výkonmi Jacka Nicholsona Arta Garfunkela. V Japonsku už podobné tabu búrali v oveľa väčšej miere a rozmanitejších kvalitách. Tu však vidíme aspoň trochu popis aj pickupu, aj keď nie v takej miere, ako to vedia podať dnešní alebo minulí kouči. Režisér aj súcitne pozerá na svojho hrdinu Sandyho, ktorý na rande prechádza testami komplikovanej ženy intelektuálky. V rámci klasického prvého vzťahu jej pripisuje väčšiu hodnotu, akoby mal a nedokáže preniesť každú, čo najlepšie mienenú radu od svojho najlepšieho kamaráta Jonathana do praxe, ale dokáže to kalibrovať, čo je tiež veľmi dôležité. Jonathan v Nicholsonovom podaní sa chová nečestne, čo je okrem drámy využívané aj komediálne a vďaka umnému strihu scén vtipné scény fungujú. Kamera sa v kľúčových scénach zameriava len na tvár postavy, ktorá je v strede a ostatné dve postavy sú okolo nej po stranách, počuť ich, ale nie sú zobrazené. Tým sa navodzuje lepšie vnímanie emócií práve zobrazenej postavy. Mike Nichols presným výberom zaujímavej formy podávaného stále aktuálneho obsahu opäť trafil do čierneho a pripísal si na vrub jeden zo svojich klenotov, ktorý začína aj končí vôňou realizmu. „You liked that?“ „Yeah.“ „I give her to you.“ –„How do I break the news to her?“ –„If you don’t, I will.“ –„Her tits were too small.“ –„He won’t mind. „How do you know?“ „I won’t tell him.“ –„Bullshit artist.“ –„The more he failed, the more advice I got.“ –„He loves me.“ „That’s no reason to go to bed with him.“ –„Sorry about that. Or something.“ Jazykové okienko: Schmuck; break news; good grief; he’s a day; built; through the mill; The pot calling the kettle black. (01.01.2022) (méně) (více)