poster

Jednorozený (festivalový název)

  • anglický

    Begotten

Fantasy / Horor / Experimentální

USA, 1990, 78 min

Scénář:

E. Elias Merhige

Kostýmy:

Celia Bryant
(další profese)
  • Aluska88
    ***

    Begotten je ideálním filmem, kterým by Vás slogan "Megafilm, v sobotu večer... na NOVĚ!" lákal k obrazovkám:) Velmi těžko hodnotitelný film. Úvodní scéna slibuje bizarní a morbidní podívanou a nezapomenutelný zážitek. Přišlo mi však, že právě tato scéna je tím největším vrcholem filmu. Následující děj je seskládán z několika stejných, stále dokola se opakujících výjevů. To může po chvíli docela začít nudit. A po nějaké době už mě tak nějak úplně přestalo bavit to vůbec sledovat. Nevím, co to všechno mělo představovat, nebo, co jsem v tom měla vidět. A do toho furt ti cvrčci:) Hudba je ale nádherně depresivní. Nějaké poselství Begotten zcela jistě má, já od toho však čekala mnohem více. Zatím nejlepší experimentální horor, jaký jsem zhlédla, je kanadský Subconscious Cruelty.(21.9.2014)

  • Madsbender
    *****

    16mm náhrobný spiritualizmus... ////////// Pri klasifikovaní Begotten môžeme vychádzať z jednoduchého známeho predpokladu, že sa film stáva umením až vtedy, keď sa dokáže oprostiť od otrockého prepisovania holej skutočnosti do podoby audiovizuálneho média. Zásadným pojmom sa potom stáva slovné spojenie "sloboda zobrazovania". Tým nechcem povedať, že je Merhigeov celovečerný debut umením a musí sa tak bezprostredne posudzovať. Práve naopak, subjektívne v ňom vidím jednu z najväčších bizarností a zvrhlostí, aké kedy spatrili filmové plátno. A predsa si myslím, že je to dielo prinajmenšom veľmi pozoruhodné a, z určitého uhlu pohľadu, zásadné, minimálne pre filmovú teóriu a začínajúcich tvorcov. ////////// Pokúsim sa to skrátiť. Begotten od prvého pohľadu zaujme svojim prvotným vyzretím, ktoré akoby vypadlo z manifestov a autorských návodov surrealizmu a symbolizmu. V očakávaní čohosi striktne avantgardného a nevideného škúlime na nekvalitný čiernobiely obraz, v ktorom skutočne takmer nič nevidíme. Teda vlastne vidíme, ale často nám dochádza až opozdene, o čo sa jedná. Výjavy surovosti a podivnej zvrátenosti sa odohrávajú tu v kratších, ale nezriedka nepríjemne dlhých záberoch, ktoré nám servírujú presne to, čo od filmu očakávame - teda úvodnú samovraždu britvou, všemožné mučenie, pojedanie vnútorností (aspoň sa nazdávam, že to boli vnútornosti), podivné obrady a pod. Merhige však tieto divácky atraktívne pasáže zámerne predlžuje a sťažuje sledovanie rozličnými prvkami, ako je napr. diegetická zvuková stopa, zložená z efektov, hluku a ruchov, synchrónnych aj nesynchrónnych, náhodne poprehadzovaných, ale napriek tomu hladko zapadajúcich do bezútešného šedivého fikčného sveta a dopĺňajúcich sa s obrazom. Merhige využíva aj istých ozvláštňujúcich prvkov a postupov, ako je napr. falošná hĺbka ostrosti obrazu po vzore Občana Kanea, atypické prelínačky a množstvo ďalšieho. ////////// Je teda zrejmé, že si Merhige dobre uvedomoval svojho zámeru a možností, ako ho dosiahnuť. Domnievam sa, že sa snažil docieliť na ploche 78-minútového kolotoča cyklického hnusu otupelosti diváka voči zobrazovanému násiliu. V skutočnosti tým však vzniká zaujímavý efekt, pretože práve Merhigov až observačný prístup, prakticky absolútna absencia "normálnej" hudby a akéhokoľvek sprievodného komentára či narátora, len prosté sledovanie nekonečnej nočnej mory pôsobí ako zachytávanie skutočnosti druhého, alegorického sveta, ako by povedali Freud a Bonaventura, "za zrkadlom". A keď si uvedomíme, že Merhige vo filme vychádzal z jedného z tzv. "zážitkov blízkych smrti", ktorý prežil on sám, nemusíme byť ďaleko od pravdy. Aby som to uzavrel, presne ako hovorí AngelAngie, môže ísť o autentický odtlačok autorovho rozorvaného vnútra, resp. toho, čo videl, keď stál na prahu druhej strany. A s týmto vysvetlením sa uspokojím. 90% P.S.: Každopádne skvelá voľba k chutnému obedu. Niekedy si to zopakujem.(23.10.2014)

  • tnp101
    *

    Jsem nadšenec do divných filmů, ale tohle už je trochu moc. Samozřejmě, něco alespoň zdánlivě podobného budete asi hledat těžko, ale to z něj automaticky nedělá dobrý film - jestli se to tak dá vůbec nazvat. Ačkoliv jsem čekal opak, vůbec mě to nevtáhlo a v žádném případě to nemá na starosti odpuzující obsah, nýbrž forma.(5.6.2012)

  • cashflower
    ***

    Po druhom zhliadnutí poupravím na 50% (na základe nižšie uvedených riadkov a pre mňa dojmu, že sa jedná možno o jeden z top bizarne-nechutných filmov, ktoré som doposiaľ videl) a nechám skoro celý starý komentár... Po odležaní v hlave a nadobudnutia nových dojmov, "musím" povedať: že aj keď poväčšine vizuálne "efekty" a zvrátenosti presahujú prudko medze úmernosti (a teda, ak sa dokážem odosobniť {čo je najpodstatnejšie} od tejto hlavnej skutočnosti) tak áno, príbeh je očividne jasný (teda pointa príbehu je silná a pri tom prostá), dopĺňaný desivými tajomnými zvukmi (tu perfektne ladia so zachmúrenými na prvý pohľad nejasnými, ale pri tom tajomnými scénami a simultánne sa stupňujú v rytme pulzu) v celkovej nepredstaviteľnej (v tzv. reálnom živote) fantázie "autora" a jeho neortodoxného "výjavu" má tento experiment naozaj čo to do seba (z tohto uhľa pohľadu). Minimálne po dopozeraní, sa vám niektoré scény budú ešte premietať a omieľať v hlave (či už z fascinácie, znechutenia, zvedavosti, z toho ako vás to doslova "odrovnalo" a lapáte po..., alebo čohokoľvek) za sprievodu nezabudnuteľných zvukov - navyše to nebudete asi ani môcť porovnať s niečim doposiaľ zhliadnutým. Teda rozhodne sa nezhodnem (zatiaľ) s vyznávačmi tohto filmu (predovšetkým teraz nemám na mysli klasických hororových nadšencov), že: príbeh, unikátny spôsob nakrútenia a silný mrazivý pocit pri pozeraní predčia základnú spomínanú (moju) skutočnosť. Nemyslím, že až tak silne prezentované prvky nechutností a dá sa povedať "násilia", dávajú celkovo filmu oprávnene nálepku veľkolepé (samozrejme pre niekoho môže byť práve toto ten dôvod) a tak ho zaraďujú do akého si "umenia" - respektíve (vďaka týmto prvkom - podotýkam slovo silným) z iného uhľa pohľadu je označované za akúsi spirituálnu cestu (keď už tak, tak by som to nazval starovekým rituálom), ktorá mohla byť praktikovaná za oných čias. P.S pri tomto filmu aj slovo šokovať (ktoré som mal pôvodne v pláne použiť v komentári) znie úplne nevinne.(14.7.2015)

  • jonyyy
    **

    Zmaténé, nepřehledné, roztřepané, nepochopitelné, nedetailní. Bylo tam hned několik úžasných záběrů, ale jako celek to stálo za nic. Kdyby se to sestříhalo na možná 5-10 minut, mohl by to být MOŽNÁ docela povedený kraťas, ale dívat se půl minuty na něco, z čeho ani nejde pořádně poznat, co to vlastně je, mi připadalo nekonečný. Taky jsem byl trochu zmatený z děje i přes závěrečné titulky. Až po přečtení komentářů, hlavně Paldiniho v tom mám trochu jasno. Mazací hlava teda byla lepší. 40%(1.2.2009)

  • - Vyprodukovat jednu minutu filmu trvalo 8-10 hodin optických úprav, zahrnujících filtry, vizualizace atd. Celkově trvala postprodukce 8 měsíců. (Cheeker)

  • - Takmer celý film je tvorený z fotografii, kamera sa využívala len výnimočne. (Merv)

  • - Film byl zakázán v Singapuru. (Lumberjack)