Asi to ukončím

"I´m Thinking Of Ending Things" bude asi jeden z najzaujímavejších filmov, čo som videl za posledné roky. Skutočne fascinujúce sledovať. Ak by mi ale niekto napísal alebo povedal, že väčšiu blbosť nikdy v živote nevidel, tak by som tomu totálne rozumel. Myslím si, že kto to nevypne po desiatich minútach má istým spôsobom môj obdiv. Ja hovorím, že sledovať našu dvojicu je celkom fascinujúce. Chcel som vedieť kam sa to vyvinie, chcel som to vnútorne pochopiť a snažil som sa to celé nejako vstrebať. Nebudem hovoriť k čomu som dospel, aby som tu nepísal spoilery, no viac-menej som dokázal veci odhadnúť celkom dobre. Najviac mi to asi pripomenulo film "Bottom Of The World". Podobne bizarné a otvorené k rôznym interpretáciám. Niektoré veci sú tam jasné a potom je tu niekoľko scénok, ktoré sú skutočne veľmi znepokojivé. Herecké výkony sú absolútne excelentné. Veril som to úplne všetkým. Dali do toho absolútne maximum. Toni Collette a David Thewlis sú veľmi zaujímaví. Počas celej tej časti keď sú naši hrdinovia na farme som sa vnútorne snažil nejako pochopiť čo sa deje a sledoval každú jednu momentku. Osobne by som prijal iba keby tam bolo viac thrilleru. Je to síce veľmi chladné a mrazivé, no chcelo to mať trošku väčšiu dávku thrilleru alebo nejakú reálnu hrozbu. Pretože vnútorne film vnímam ako psychologickú drámu. Čo som sa pozrel tak kniha je vraj ešte temnejšia, no tú nehodnotím. Z pohľadu filmu ide o fascinujúce dielo. Ale nie je to niečo, čo môžem odporúčať bežnému divákovi. Lebo skôr si myslím, že mnohí film vnútorne nebudú schopní stráviť. Mne problém ale nerobil. Hodnotenie: B (06.09.2020)

Obdivuju, že to existuje a čeří divácký vody Netflixu, ale možná ještě víc než Kaufmanovu někdy už trochu moc silnou celospolečenskou neurózu si užívám subtilnost a tajuplnost předlohy. Výsledek je víceméně stejnej, jen vám to ty myšlenky tak nemlátí o hlavu, spíš nechá volně plynout. Herci super, kamera lahůdková, tady není o čem. (05.09.2020)

I’m Thinking of Ending Things je Kaufmanova esej o čase, stárnutí a, jako vždycky, identitě. Současně je to metahra se žánry a postupy, nabitá intelektuálními “popkulturními” odkazy a aluzemi, která i v těch okamžicích hry na něco jiného funguje lépe, než většina filmů daného žánru. Scenáristický majstrštyk, režijně obsedantně vypiplané a herecky přesné. Pecka. (04.09.2020)

Tuhá káva. Čo to vlastne bolo? Surreálna, snová, filozoficko-existencialistická hororová poetická esej, ktorá prostredníctvom podivného vzťahu zobrazuje márnosť ľudského snaženia, života a neodvrátiteľnosť plynutia času a príchodu smrti? Alebo je to o tom, že si myslíme, že žijeme vlastný život, hoci je to len akási vykonštruovaná umelá fantázia, prebratá z rôznych iných myšlienok, kníh a filmov? O tom, že si nahovárame, že každý z nás je originálny a jedinečný, ale v skutočnosti sme zameniteľní, neúprimní a nič vlastne neznamenáme? O tom, že šťastie dokážeme (možno) nájsť len vo svojej fantázii, ale tým nič na svojom osude nezmeníme? Že sa napokon musíme zmieriť s nevyhnuteľným? Že vlastne ani tú fantáziu nemáme pod kontrolou a rozpadá sa nám pod rukami? Že ľudský život je vlastne fraškou a tragédiou? Ešte si to nechám prejsť hlavou. O I'm Thinking of Ending Things by sa dalo veľmi, veľmi dlho diskutovať A to mám rád. Dostalo ma to. Pohltilo. Parádne mrazivá atmosféra a sebavedomá réžia autora s jasnou víziou. Jessie Buckley je fantastická (a ostatní tiež nezaostávali). (04.09.2020)

V dialozích a pocitově mě zde Kaufman bavil, stejně tak odvážným minimalistickým pojetím 130-minutového vyprávění ve třech obrazech a epilogu. Oba herci fajn, především Jessie Buckley se pro tyto zasněné intelektuální konverzačky narodila. Ale co ten epilog jako vyústění všech předešlých myšlenek? V něm Kaufman uletěl od diváka a nechal ho v neuspokojeném rozpoložení. (16.10.2020)