Storož

Psychologická ruská dráma v réžii a zároveň v hlavnej postave s Jurim Bykovom. Dej sa odohráva v starej sovietskej zotavovňi ako ich pamätáme za socíku. Počas zimy bez hostí, jediným obyvateľom je Сторож -Strážca. Všetko to navodzuje pochmnúrnu náladu vrátane obeseného psa Strážcu. Bežný pokľudný život mení postupný príchod manželov Very a Stasa autom hodné Novorusov. Žijú v silnom strese, zomrel im 2 ročný syn a Stas si privlastnil lup celého gangu čo je neodpustiteľné. Ako inak, zaváňa to kriminálnymi činmi, neskôr aj manželským trojuholníkom na ruský spôsob. Hodné pozretia je operácie Stasa s guľkou v brucha, kde chirurgickými nástrojmi ex chirurga Strážcu sú kuchynský nôž, 2 upravené vidličky, krajčírska ihla a niť. A postrelený Stas už na druhý mláti Strážcu aj svoju manžeklu a to prosím bez dopingu vodečky. Film sa končí vyrovnávaním účtov bývalých členov gangu, ktorí získali informáciu kde je Stas.... ale to už prenechám divákovi. Psychodráma nie je môj obľúbený žáner, ale 4 dám. Bykov u mňa boduje. (14.12.2019)

Bez ohľadu nato, že snímky od Bykova nemajú najlepšie hodnotenia od mojej "maličkosti", vždy sa mi jeho námety páčili, pričom "Storož" je opätovne zaujímavou sondou, ktorá solídne nahliada do dnes zmýšľajúcej spoločnosti, ktorá žije mimo realitu. Film ako taký bude baviť najmä tých, ktorí nemajú problém s pomalším dejom. Ostatní budú zívať. Čo mňa osobne potešilo najviac, bol posun Bykova v podobe potlačenia extrémneho "preháňania" vo vývoji deja. Dám štvrtú .. (13.04.2022)

Klasika Bykov. Pár postav, malý prostor. Každá postava má neskutečnou hlubinu a drží si linearitu. Postavy tím, že se střetnou, tak vytvoří děj, zamotaný, psychologicky propracovaný, epicky se rozvíjející k vyvrcholení na konci. Vcelku si postačil ve filmu s ústřední trojicí. Mentálně rozloženou alkoholičkou, jejím mužem a správcem sanatoria. Láska. Záplaty na duši. Mafie. Každý si nese svůj kříž a svůj příběh. A jde tu o - jak jinak - život. (12.12.2020)

"SKORO SOM TAM ZAMRZOL, TY KRAVA!" ----------- Bykov je konečne opäť späť (hoci pre rusky govoriacich už o rok skôr) v zasneženej pustatine ničoho. Predpokladal som, že Storozh bude ďalšou štúdiou rozkladu ruskej spoločnosti, no mám skôr pocit, že išlo o rozklad človeka a/alebo manželstva. Buď jedno z tých troch, alebo som film nepochopil. Zostáva už len smútiť, prečo tu ani po troch rokoch ešte nie je ďalší Zvjagincevov výtvor. "Komentár" som písať ani nechcel, keďže nemám moc o čom, chcel som sa však týmto poďakovať Danielke za titulky (x), bo bez nej by som si Strážnika ešte asi dlho nepustil. (13.12.2020)

Film měl velmi pomalé tempo, ale co může člověk čekat od místa prakticky v pustině, neustále zasypávaného sněhem a v pořádném ruském mrazu. Stálou posádku tady navíc tvoří oddíl v síle jednoho muže a jednoho psa, který si z pocitu osamění hodil mašli. Pravda, v průběhu času sice nějaké ty postavy přibudou, ale tempo příběhu to skoro neovlivní. I přes tu rozvleklost jsem si celou záležitost (jaksi proti své vůli) dokázal užít- asi na tom Bykovovi něco bude. (17.01.2021)