Pravidla hry

Smotánka spoločnosti je v každej dobe rovnaká. Množstvo pretvárky, intríg, cudzoložstiev a klamstiev. Na zúbky sa jej tentokrát pozrel poetický realista Renoir, aby sa pokúsil šokovať a podať pravdivý obraz vtedajšej spoločnosti. Je jej chovanie iba dôsledkom chovania predvojnovej spoločnosti, ktorá na všetkých úrovniach klame? Alebo túto atmosféru svojou morálkou spoluvytvára? Záverečný výstrel môžeme chápať ako prvý francúzsky výstrel nadchádzajúcej svetovej vojny. Renoir možno ani nevedel, ako nadčasovo bude jeho dielo pôsobiť o niekoľko desiatok rokov neskôr. Z dnešnej tvorby sa podobnou témou zaoberal Altman v Gosford Parku a asi bol tento film preňho výraznou inšpiráciou. (25.06.2012)

Jeden ze 100 největších filmů všech dob časopisu Entertainment Weekly. Jeden z 500 největších filmů všech dob časopisu Empire. Jeden ze 125 nejlepších neanglicky mluvených filmů - 125 Greatest Foreign Movies http://www.csfd.cz/uzivatel/136528-rhk/. "Pravidla hry" se objevují každých deset let v anketě časopisu Sight and Sound o nejlepší filmy historie a to vždy v první trojce. (11.11.2009)

Nenápadný půvab buržoazie. Úsměvné a povrchní milostné pletky vyšších vrstev se zvrhávají v naprostou frašku plnou hyterického křiku nebo demolice zámku pomocí střelné zbraně. S trochou nadsázky se tak dá odpovědět na otázku, proč to Francie ve druhé válce zabalila tak brzo - elita se věnovala svým dětinským hrátkám a poddaní ji hlídali, aby si při tom nerozbila obličeje. (28.05.2012)

Na veľkom zámku La Coliniere sa zíde klasicky snobská francúzska smotánka, ktorá roztočí kolotoč „nepredvídateľných udalostí” , ktoré zamiešajú kartami, o dianie sa taktiež postará vskutku vkusné služobníctvo, a tak dve partie ľudí, sa navzájom dopĺňajú, až to smeruje k samým klamstvám, hádkam, FLIRTOM, nenaplneným láskam, je to celé veľkolepé, s niekoľkými extrémne krásnymi ženami, a okolo nich sklamaní muži, napríklad krásnu slúžku Lisette milujú dvaja na zámku, pričom by mohla mať absolútne kohokoľvek, na ktorého by luskla prstom, alebo paní zámku, Christine, najprv ignoruje slávneho pilota Andrého Jurieuxa, ktorý sa vyrovnal Charlesovi Lindberghovi, ktorý pristáva vo Francúzsku, a to bez jej odozvy, je sklamaný, že ho neprišla privítať, ako mnohí ďalší, že si chce siahnuť na život, aj on príde na zámok, s podporou istého Octaveho... Christine, je ale vydatá za Roberta, ktorý ju podvádza už 3 roky s Genevieve, a to vedia vlastne všetci. Mlčia, ako RYBY, nikto je nič nepovedal. Podľa môjho stručného skonštatovania tohto problému, vyplýva, že na zámku sú rôzni ľudia, s rôznymi pohnútkami, pričom je to totálne geniálne, fascinujúce všetko sledovať, a to vďaka nádherne dynamickej kamere, ktorá je v progresívnom, nadčasovom POHYBE, a to aj pre brilantnú réžiu, ktorá je naprosto očarujúca + samotný scenár, ktorý prináša veľa postáv, s tým, že sa im dostanem do hláv... PRAVIDLA HRY sú na tom tak isto, ako slávny CITIZEN KANE, keď ani jeden nebol v dobe vzniku považovaný za to, za čo je považovaný v súčasnosti : Za majstrovsky nakrútený snímok !!! Boli nepochopení, nedocenení... Bohužiaľ, ja na tom už nič nezmením. Aspoň, že to môžem oceniť, po tých veľa uplynutých rokov od nakrútenia, obidva sú považované vôbec, za to najlepšie, čo sa kedy v dejinách kinematografie - nakrútilo !!! A to nie je málo. PS : Aj tak som si istý, že NAOZAJ výnimočný film musí byť zákonite - nezaprášený, t. j - aj po, trebárs 70. rokov od premiéry, by som mal mať chuť si ho pozrieť, neviem, ktorý zo súčasných, na tom tak bude o 40 rokov, veľmi dobre viem, čo za produkciu akurát vládne, a tak som na pochybách, či si trebárs za 10 - 20 rokov pozriem niečo, čo sa nakrútilo v 21. storočí ( Najmä po roku 2010 !!! ), alebo radšej siahnem po filmoch, ktoré majú už 100 ROKOV. TAK TO JE SILA !!! A je to veľmi pravdepodobné, že ak sa toho dožijem, tak si budem radšej pripomínať klasiky, typu Casablanca, Sunset Boulevard, Citizen Kane, ako 25. pokračovanie odvaru Rýchlo a Zbesilo, alebo vnuka kapitána Ameriku... (01.12.2016)

Já jsem vlastně strašně mile překvapený. Očekávál jsem nekoukatelný art, metaforickou satiru, která bude symbolizovat mnohé, ale já z toho nic nepochopím a umřu nudou při pokusu tomu vzdorovat. Nestalo se. Chvílemi to osciluje až na hraně nějaké střeštěné západní screwball komedie, ale postupem času to tak nějak nenápadně začne utahovat šrouby, až jsem si uvědomil, že koukám na vědomě exponované zoufalce, kteří volají o pomoc. A to vlastně s ohledem na rok vzniku není málo. Zajímavé. 7/10 (09.09.2020)