Relikvie

Takto. Relic nie je pre každého. Ale myslím si, že každý normálny a príčetný hororový fanúšik by si mohol (a azda i mal) v rámci možností prísť na svoje. Nie je to pecka, ale veľa jej do toho nechýbalo. Dalo by sa s prižmúrenými očami povedať, že prvú hodinu sa nič nedeje. Ale nebola by to tak úplne pravda. Deje sa toho veľmi veľa, len je to natočené veľmi nenápadne a v náznakoch a tempo je pomalé. Pre mňa príjemne pomalé, ale pre niekoho iného možno otravne pomalé. Mne sa každopádne páčilo, aké je to nenápadné. Cítil som to zlo, tú zlobu, tú temnotu, ktorá v úzadí zákerne bola učupená a doslova čakala na vhodnú príležitosť, kedy udrie. A bolo mi jasné, že skôr alebo neskôr udrie. A že keď tak urobí, bude to pekne hnusné. A po hodine skutočne udrela. A áno, bolo to až trochu nechutné. Každopádne uznávam, že tomu niečo chýba, niečo, kvôli čomu nemôžem udeliť aj štvrtú hviezdu, hoci by som rád. Produkcia: Jake Gyllenhaal a bratia „Avengers“ Russoovci. (26.07.2020)

„Relic“ operuje s klasickými prvkami v klasickom prostredí. Mierne starší dom s možnosťami pre hororové scény, minimum postáv na čele so staršou paní (v roli Robyn Nevin) s určitým potenciálom. Príbeh síce postupne budovaný, ale na záver tie jednotlivé kúsky nejdú k sebe celkom dobre. Osobné hodnotenie: 63% (**) (21.05.2021)

Ne že bych byl natolik natvrdlý, abych ve filmech důsledně vyžadoval polopatickou srozumitelnost, přímočarost a jednoduchost, naopak si třeba skvěle užívám surrealistu Lynche, ale tohle jsem celkově nějak nepobral. Tedy spíš mě to vlastně moc nebavilo, protože rámcově je příběh samozřejmě srozumitelný - postupné ovládání psýchy senilní stařeny duchy/přízraky jejího předka/předků, prolínání se reality vezdejší s realitou alternativní/magickou (dům a jeho skryté prostory), a pak lehce hysterické finále se závěrečnou transformací babičky v jakéhosi gumového Gluma... eh, zkrátka nuda. Každopádně logika jde v tomhle filmu stranou, je spíš o pocitech, jak bývá u filmů s ženskou režií časté. Nic proti, ale to by ty moje pocity pak musely být jiného rázu, než 'rozvláčnost, nezáživnost, nazábavnost' apod. Postapa, thrillery nebo slashery jdou Australákům líp. Ale filmařina je to slušná a babča byla skvělá, ty její pohledy vyvolávaly husinu. (23.08.2020)

Po tom, čo začne ich stará mama Edna (Robyn Nevin) strácať rozum a začína bojovať s demenciou, sa jej dcéra Kay (Emily Mortimer) a vnučka Sam (Bella Heathcote) o ňu musia intenzívnejšie starať. Pri jej návšteve zisťujú, že bez stopy zmizla, ale keď sa opäť objaví, nemá okrem malej modriny žiadnu ujmu. Situácia sa neustále zhoršuje a začína byť jasné, že ich milovaná starká už nikdy nebude ako predtým. - Na Relic som sa celkom tešil, ale tento horor mi potvrdil, že v Austrálii by nemali vznikať duchárske horory, ale len poriadne krváky. Ono ten film nie je zlý a má bezpochyby vynikajúce technické spracovanie, ale dej sa vlečie a vždy keď to už vyzerá, že sa to konečne rozbehne, príde zase nejaké hluché miesto. V závere to naberie na obrátkach a ukáže sa, že má film dosť silnú výpovednú hodnotu, ale zostane to skôr u drámy než u hororu. Som rád, že sa to kamarátovi silentnameovi páčilo, ale za mňa skôr neodporúčam, a to u hororov od IFC Midnight nezvyknem písať často. + herečka z The Curse of Downers Grove, The Neon Demon a Pride and Prejudice and Zombies + herec z Little Monsters (11.07.2020)

Posledných 20 minút ťaží maximum z mnohých tém, okolo ktorých sa film prvú hodinu ošemetne potáca, čím si vlastne ani nie som istý, či celkový dojem z filmu zvyšuje, alebo znižuje. Každopádne interpretácií sa ponúka hneď niekoľko, či už ide o bludisko v dome, ktorými sa musia postavy predrať, aby konečne pochopili dôležitosť rodinných pút, strhávanie kože reprezentujúce zmierenie sa so stavom, v akom sa matka nachádza a konečné rozhodnutie zostať, reprezentované oknom ako symbolom rodiny (nakoľko sa nachádzalo v dome, ktorý ich rodine patril minimálne tri generácie) a záverečná scéna s prevrátením úlohy rodiča a dieťaťa...nuž, je toho dosť a nebyť prvej hodiny, ktorá sa uberá relatívne bežným festivalovým krokom a netlačí na diváka už od samého začiatku (ako napríklad Babadook, s ktorým ho určite budú mnohí porovnávať) dal by som aj vyššie hodnotenie. Zároveň za najväčšiu chybu pokladám práve fakt, že Babadook bol vo svojom zobrazení duševnej nemoci ako určitej formy prekliatia nejednoznačný a nechával mieru skutočnosti nadprirodzena divákovi, tu je to omnoho doslovnejšie, čo ale samozrejme neuberá na možnostiach interpretácie diela. (25.07.2020)