Režie:
Hirokazu Kore'edaScénář:
Hirokazu Kore'edaKamera:
Kyeong-pyo HongHudba:
Jae-il JungHrají:
Kang-ho Song, Dong-won Gang, Du-na Bae, IU, Joo-young Lee, Sun-young Kim, Moo-saeng Lee, Dong-hwi Lee, Sae-byeok Kim, Hyunjin Bek, Hee-joon Oh, Kyung-soo Ryu (více)Obsahy(1)
Babybox je zařízení, kam mohou rodiče anonymně odložit své potomky. Sang-hyun (Kang-ho Song), nazývající sám sebe zprostředkovatelem dobré vůle, jednoho dne nalezne dítěti z baby boxu novou rodinu a uzavře s nimi speciální dohodu. Společně se svým přítelem se zapletou se So-young (IU), která umístila své dítě do babyboxu, ale nyní se pro něj vrátila. Mezitím dvojice detektivek Soo-jin (Doo-na Bae) a Lee (Joo-young Lee) pronásledují Sang-hyuna a So-young. (mikki089)
(více)Videa (2)
Recenze (12)
Najprv poďakujem Ainny za titulky a za to jej prekvapivé kverulantské hodnotenie, vďaka čomu sa mi znížili očakávania. O to viac som bol prekvapený, že ma ten film bavil. Je to typický Koreeda. Má to pomalé tempo a príbeh je skôr zaujímavý ako strhujúci. Ale čím viac času som trávil s tou partou skrachovancov (herecké obsadenie je špičkové a možno nepredviedli najlepšie výkony svojej kariéry, ale odohrali čo mali a ich postavy fungujú perfektne), ktorých spája dieťa, ktoré chcú načierno predať, tak tým viac som si ich obľúbil a prial som si, aby to tentoraz malo happyend. A tentoraz bol Koreeda k väčšine postáv celkom milosrdný, takže za mňa spokojnosť. Určite si to niekedy pustím znova. 7/10. ()
Je to samozrejme autorsky ladené a ľahko identifikovateľné Kore'edovou predstaviteľnosťou toho, ako vníma vnútorné svety postáv, buď na okraji spoločnosti alebo odklonených od bežne "uvažujúcich" socializačných štandardov. V Zlodejoch mi to prišlo viac originálne a umeleckejšie, bolo to natočené pred týmto filmom a dokonca aj autentickejšie. Skrátka cíti, že tieto témy v ňom stále niečo evokujú a potrebuje sa o tom podeliť s divákom a cením to, ako sa s ním snaží spojiť. To, ako dospelí v jeho filmoch strácajú súdnosť ale nie emocionalitu, ako sa potiera hranica zodpovednosti a vôle a ako niektorí dospelí rozmýšľajú doslova ako deti. Ale s tým rozdielom, že ich konanie sa nedá ospravedlniť ani vyviniť. ()
Nikdy som nič od Kore'edu nevidel, a celkom určite nie som cieľová kategória. To mi síce nezabraňuje film si užiť, avšak dráma ako žáner sám o sebe už trochu áno. Zaujímavý námet, spracovanie to občas môže zachrániť (Dogani), ale v tomto prípade sa tak nestalo, čiže aj keď v tomto filme sledujeme snáď najzvláštnejšiu skupinu ľudí s akou som sa kedy stretol (a to som čítal Kolo Času), tak to veľmi nepomohlo. Zábery sú pekné (aj keď v tej Kórei snáď stále prší), dialógy poväčšine dobre napísané, kamera a hudba sa tam hodia... ale aj tak som sa nudil a pri sledovaní často rozmýšľal nad tým, akú knihu zo svojej poličky si najbližšie prečítam. Čo však chválim je, že Kore'eda neskĺzol do typickej klišé drama-melancholickej atmosféry. Jo a IU je fakt veľmi pekná, to som si nikdy pred tým neuvedomil. Tl;dr: Niektorých to bude baviť, a niektorých možno dojme, avšak pre mňa ide o mierne nadpriemernú drámu s kvalitným zívacím potenciálom. Aj tak je to však lepšie, ako druhý film ktorý som videl, lacná kopírka Japonského Yojimba, Za hrsť dolárov. 60%, Slabšie 3*. ()
Sem rád, že korejská (obecně asijská) kinematografie dá prostor vzniknout taky civilním, klidnejm dramatům, jako je todle. Je to netradiční, originální „road trip“ o lidský dobrotě a porozumění. Hrozně hezky se na ty dvě hodiny filmu koukalo. Podle mě poslední dobou nic takovýho v jiný, než asijský kinematografii prostě vzniknout nemůže. Jak režie, ale i naprosto skvělý a neskutečně přesvědčivý herecký výkony sou zárukou kvality, která nemá ve světovym měřítku obdoby a srovnání. ()
Emotivní, babyboxové drama, které potěší v přístupu k citlivosti, dokáže se až nečekaně dobře vyhnout zbytečným sentimentálním prvkům a nepřekročí tak hranici, pro mne únosné melancholie. Na druhou stranu, jako by se Hirokazu Kore'eda snažil vyprávět mnoho příběhů, z mnoha různých pohledů, načež mu vznikne mišmaš problémů, které v souvislosti s opuštěnými dětmi nutně existují, takže je není možné všechny dotáhnout do nějaké větší hloubky, kterou by si zasloužili a divák se tedy musí spokojit s tím, že na ně autor spíš jen poukáže. ()
Reklama