Štefan Figura

Štefan Figura patril dlhé roky k váženým osobnostiam Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Ako vynálezca bol autorom viacerých československých patentov a zlepšovacích návrhov v oblasti mechaniky a optiky. Pripisuje sa mu autorstvo dvojobrazu v stereoskopickej fotografii (1967), zhotovil projektor na diarámiky alebo filmy (1974) a šikmé plátno pre javisko (1974), ktoré bolo odskúšané a využité v inscenácii "Na skle maľované" (premiéra v októbri 1974).

Štefan Figura sa narodil vo Svätom Jure v okrese Pezinok. Po štúdiu herectva sa stal členom Činohry SND v Bratislave (1932-1937). V rokoch 1937-1938 pôsobil vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach. Po návrate do Bratislavy posilnil operetu SND (1938-1942). Načas bol bez angažmánu a stal sa pracovníkom Združenia štátnych a verejných zamestnancov v Bratislave (1942-1944). Nakoniec sa vrátil do Činohry SND a zotrval v nej až do odchodu do dôchodku (1944-1980).

Medzi stvárnenými divadelnými postavami mala zaujímavé miesto úloha Tanierika-Kopoviča, ktorú Štefan Figura vytvoril v réžii Jána Jamnického. Bola to rola, ktorá mu umožnila skĺbiť vzťah k herectvu so vzťahom k vede a riešeniu rôznych technických problémov.

Jeho posledné herecké úspechy boli spojené s obdobím pôsobenia režisérov Tibora Rakovského a Miloša Pietora v Činohre SND. Vo Valéryho hre "Môj Faust" (1980) mu režisér Rakovský dal postavu Lokaja. V inscenácii hry "Garderobier" (1985) mu zasa režisér Pietor zveril úlohu Geoffreya. Ako spevák vydal na gramofónových platniach v 30. a 40. rokoch viacero slovenských piesní. V období, keď vychádzali šlágre takých spevákov ako boli František Krištof-Veselý, Janko Blaho či Štefan Hoza. Figura tiež vytvoril viac než 50 postáv na filmovom plátne či televíznej obrazovke. Pred kamerou sa objavil už v 30. rokoch vo filmoch českej produkcie, napríklad vo filme Karla Špelinu Matkina spoveď (1937). Po druhej svetovej vojne, už za komunizmu, účinkoval v rôznych slovenských filmoch, počínajúc Katkou (1949) s Boženou Obrovou v titulnej úlohe. V roku 1957 ho Paľo Bielik obsadil do vojnovej drámy Štyridsaťštyri.

Diváci ho mohli na obrazovkách vídať až do konca socializmu. Zahral si aj v takých filmoch ako Dvanásť nahnevaných mužov z roku 1979 alebo Otec ma zderie tak, či tak z roku 1980. Posledný raz sa objavil v snímke Iba taká hra (1995). Štefan Figura zomrel dňa 19. októbra 2001 v Bratislave. Do 91. narodenín mu chýbalo 7 dní.

Šuplík