Zajímavosti (7)
- Básnik Ján Smrek o ňom: "Nemôžem zamlčať, že poslovenčovať Bratislavu nám pomáhal aj Oskar Nedbal, slávny autor "Poľskej krvi", voči ktorému sa Praha správala nevraživo, a preto sa celým srdcom priklonil k Bratislave. Stal sa tu šéfom opery a vlastne direktorom celého Slovenského národného divadla... Ten Oskar Nedbal! Ako ten mal rád hudbu a ľudí a život! Kaviareň Štefánka nikdy od tých čias nezažila takú povznášajúcu chvíľu, ako keď tam dirigoval cigánsku kapelu Oskar Nedbal. Opera SND pod jeho vedením - to je samý triumf. Chodil s ňou aj na zahraničné turné, až do Barcelony a inde. A Janko Blaho mohol robiť partnera svetovej hviezde Šaljapinovi v opere "Boris Godunov" - pod taktovkou Oskara Nedbala. Keď ma Nedbal zavše zazrel vo foyeri divadla, naklonil sa ku mne: 'Přítelíčku, dejte se políbit na čelíčko! Nemáte nějaké dámy? Dám vám lóži!'" (Šuplík)
Anděl s ďáblem v těle (1983)
- Ve scéně, kdy Renáta (Zdena Studenková) je s mladým bankéřem (Jan Hartl) ve vězení, zazpívá Zdena Studenková píseň z opery Oskara Nedbala „Blondýnky sladké“. (majky19)
Dobrodruh a kavalír (1974)
- Obdobné operetní féerie nebyly v 70. letech nijak obvyklé, nicméně k výročí 100 let narození Oskara Nedbala sehrálo Krušnohorské divadlo v Teplicích revue Bouřlivák citlivého srdce. Později se začaly podobné kompiláty objevovat častěji: Perly pani Operety aneb čemu Plzeň tleskala a tleská (Divadlo J. K. Tyla Plzeň, 1983), Operetním světem (Slezské divadlo Opava, 1991), Úsměvy paní operety (Jihočeské divadlo České Budějovice, 2003), Rendez-vous s operetou (Městské divadlo Brno, 2007), Advent v operetě (Národní divadlo moravskoslezské Ostrava, 2011), Dámská volenka (Národní divadlo moravskoslezské Ostrava, 2012), Ples v operetě a Když máj jde k nám (Národní divadlo moravskoslezské Ostrava, 2014). (NinadeL)
Dobrý voják Švejk (1956)
- Švejk (Rudolf Hrušínský) uklízí byt nadporučíka Lukáše (Svatopluk Beneš) a posluhuje jeho známé Kati Wendlerové (Božena Havlíčková). Z gramofonu zazní dvě skladby z opery „Polská krev“ od Oskara Nedbala, konkrétně valčík „Jste kavalír, to vím“ a „Blondýnky sladké“. (majky19)
Polská krev (1934)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "Po úspechu filmu Hudba sŕdc dostal som ďalšiu ponuku - hrať vo sfilmovanej operete Oskara Nedbala Poľská krv úlohu Bola Barańského a to popri Anny Ondrákovej, ktorá hrala Helenu-Marynu v českej i nemeckej verzii. Starého Zarembu, Heleninho otca, hral v českej verzii Theodor Pištěk, Popiela Ludvík Veverka z Vinohradského divadla. S Alenou Frimlovou som sa už bol stretol v Hudbe sŕdc, kde hrala moju žiarlivú milenku, a teraz opäť žiarlivú Vandu. Frimlová nerobila v civilných šatách dojem filmovej hviezdy, skôr domácej panej zo statočnej pražskej meštianskej rodiny. Pritom bola na divadelnej scéne obdivovanou herečkou ženských vampov. V nemeckej verzii Poľskej krvi hral aj populárny rakúsky herec Hans Moser. Nebol pôvodom Viedenčan, lež Francúz, vlastným menom Jean Juliet. Otec, kamenár, sa nasťahoval do Viedne, kde syn vystupoval v kabaretoch najprv ako huslista, zborový spevák a nakoniec ako populárny herec v operetách a filmoch. Aktívny bol až do smrti. Zomrel 19. 6. 1964. Filmovanie Poľskej krvi bolo pre mňa opäť krokom nečakaným a veľmi vážnym aj preto, že som hral s Anny Ondrákovou, ktorá vtedy nesporne patrila medzi prvotriedne filmové hviezdy. Svojej roly sa ujala veľmi rozhodne a Helena jej vyšla presvedčivo práve tak ako Maryna. Pokiaľ išlo o mňa, bola ku mne vždy čo najsrdečnejšia, nikdy mi nedala pocítiť, že je viac ako ja - začiatočník. Naopak! Nevynechala ani jednu príležitosť a scénu, aby si ju nevypočula až do konca, aby nepochválila a neľutovala, že jej skromný hlások nevynikne popri mojom, ktorý som musel podľa pokynov režiséra Lamača práve pri duete s ňou krotiť. Zoznámila ma aj so svojím manželom Maxom Schmelingom, ale k intermezzu žiarlivosti, ktoré opisuje Janko Blaho vo svojich spomienkach 'Zo skalického rínku' - nikdy nedošlo." (Šuplík)
Mamsell Napoleon (1919)
- Filmová adaptace stejnojmenné jednoaktové operety Oskara Nedbala, jejíž premiéra se odehrála 31. 1. 1919 ve vídeňském kabaretu Die Hölle. Jedná se o jedinou filmovou adaptaci z Nedbalova díla, která vznikla za jeho života. (NinadeL)
František Kreuzmann st.
- Spoločne s Libušou Freslovou, Otomarom Korbelářom, Medou Valentovou a Františkom Smolíkom naspieval v roku 1932 piesne z operety Oskara Nedbala "Poľská krv", ktoré vyšli na dvoch gramofónových platniach značky Ultraphon. Opereta bola tiež viackrát sfilmovaná. Prvýkrát roku 1934 režisérom Karlom Lamačom, a to hneď v českej i nemeckej verzii, v oboch prípadoch s Anny Ondrákovou v hlavnej úlohe. Roku 1966 vznikla západonemecká verzia Wolfganga Liebeneinera a roku 1978 ešte jedna česká, ktorú režíroval František Filip. (Šuplík)
Skladatel
| Filmy | |
|---|---|
| 1988 |
Orfeum 24.00 (TV film) |
| 1978 |
Polská krev (TV film) |
| 1974 |
Dobrodruh a kavalír (TV film) |
| 1972 |
Vinobraní (TV film) |
Z pohádky do pohádky (TV film) |
|
| 1966 |
Polenblut (TV film) |
| 1934 |
Polská krev |
Polská krev (německá verze) |
|
| 1929 |
Svatý Václav |
| 1919 |
Mamsell Napoleon |
| Seriály | |
|---|---|
| 1985 |
Vladimír Brázda vás zve... - nepůvodní |
| Pořady | |
|---|---|
| 1985 |
Ve víru tance |
| Koncerty | |
|---|---|
| 2024 |
Novoroční koncert České filharmonie 2024 |
| Krátkometrážní | |
|---|---|
| 1946 |
Zvířátka a petrovští |