POMO

Voľný sequel ku Guillermovej milovanej Creature from the Black Lagoon, s delikátnou retro výpravou a unikátnym, doslova krásnym netvorom. Porovnávanie s Faunovým labyrintom je mimo misu, ten bol viacej fantaskný, krutý, smutný a menej hollywoodský. The Shape of Water je kúzelná americká žánrovka s jednoduchou až predvídateľnou premisou, ale srdciarskym spracovaním s tonou filmovo-geekovských vložiek. Beauty and the Beast meets Romeo & Juliet. Rozprávka pre dospelých, v ktorej hlavná hrdinka už nečíta fantasy knihu, ale masturbuje vo vani. Rozprávka na Guillerma umiernená v množstve krvi aj násilia, a neopomínajúca černošku, gaya, trumpovského amerického generála ani tajného ruského vedca so srdcom na správnom mieste. Všetko decentne napísané a zrežírované, všetko na správnom mieste, akurát v málinko prepálenej stopáži. 100 minút by bolo ideálnych.

Je fajn, stretnúť sa s nimi po tak dlhej dobe. Ich postavy sú proste skvelé a chémia medzi nimi stále funguje. Scéna Renton/Begbie na záchodoch najlepšia z filmu. Boyle je navyše večný pán maliar a videoklipový macher. Ale... Všetkým muselo byť jasné, že scénár, podnet pre ich nové stretnutie a všetko čo sa z neho vyvrbí, je slabota. Že ich dáva dokopy nasilu. Čo by mi bolo viacej jedno, keby pre mňa jednotka nebola taký kult, a Boylea som nepovažoval za umelca, ktorý podobné veci nemá zapotrebi.

Pomalá, meditativně laděná báchorka z venkova, stavající na domněnce kluka, že v lese za barákem žije vlkodlak. Bez napětí i jedinečných norských lokalit. Jakoby se odehrávala v Jizerkách. Téměř neustálé použití kvalitní dramatické hudby nepomáha, film prostě nemá čím uspokojit.

40 minút čakania na pár záberov nočného surfu s aurorou na oblohe. Zvyšok času chalani jazdia džípmi vo výchrici, čumia do monitora nešťastní z islandského počasia a hľadajúc vlny podniknú jednu dennú plavbu rybárskou loďou. Vizuálne americky efektné, ale obsahovo strašne chudobné, hlavne v porovnaní s nórskym Na sever od slnka, kde dvaja študáci prídu po svojich na miesto zimného campingu v severnom Nórsku, prespávajú v “jaskyni” a vedľa surfárskych srandičiek je ich hlavným cieľom vlastnoručne vyčistiť zátoku od bordelu.

$150 miliónov v US kinách pri rozpočte necelých $5? Jason Blum je borec. A evidentne nastáva doba nových režijných černošských talentov. Get Out je atmosféricky blízko Stephenovi Kingovi, a byť podla neho, šlo by o jednu z jeho najlepších filmových adaptácií. Žánrová schéma psychologického hororu, tak intenzívne a odvážne postavená na citlivej téme rasizmu, až mrazí v kostiach. Perfektne, s inteligentným sociálnym vhľadom zrežírovaná, fungujúca ako napätím medzi postavami, tak čisto žánrovými prvkami (ľakačky, zvyšovanie napätia obrazovými fígľami). Byť dôvtipnejšieho zakončenia, šlo by o dielo, precíznosťou dosahujúce úrovne slávnej Shyamalanovej trilógie. [ArcLight Santa Monica]

Veľmi sľubný rozjazd, následovaný hravými dobrodružstvami, ktoré niekedy nemajú pre dejovú linku žiadny význam (celá vsuvka "product placementu" Hawke/Rihanna pre amerických divákov), a všetko zakončené tak, ako predpokladáte v polovici filmu bez snahy aspoň trochu osviežiť žánrové klišé. Akoby Besson všetku svoju fantáziu použil iba na príšerky, príšery, výpravu a jednotlivosti, na ktoré sa dobre pozerá, a bolo mu jedno, či si divák jeho spektákel pre niečo zapamätá. Ja si z neho zapamätám iba Caru Delevingne, čo je zásluhou iba jej a jej kostymérky. A fakt je treba režisérovi Bessonovho formátu vysvetlovať, že Clive Owen sa do role takéhoto záporáka vôbec nehodí, a že by filmu parádne prospelo už len to, keby si postavu vymenil so Samom Spruellom?

Nečakajte žiadnu “war”, tá tu trvá asi štyri minúty. Film je pomalou, citlivo rozprávanou “putovníckou” drámou se zameraním na rôznorodé postavy a ich vzájomnú pocitovú interakciu, samozrejme v dokonale nadizajnovanom prírodnom prostredí. Podobne ako v poslednej Knihe džunglí, herecké výkony motion capture tvárí opíc načisto zatieňujú živých hercov (vrátane W. Harrelsona). Ich prevedenie v detailoch kože/srsti je technologicky zase o kus ďalej než v Dawn. Neskutočné.

Film, ktorý sa tvári príliš vážne na to, že obsahuje jednu krátku dramatickú scénu (nakladačka od mafiána) a príliš chytro na to, že v dialógoch potrebuje 20 zacyklených sekúnd na vyjadrenie toho, čo sa dá (bez straty pointy) povedať v sekundách piatich. Ak teda nechcem stavať na povrchnej efektnosti, ale chcem rozprávať uveriteľný príbeh s dostatočným sociálnym vhľadom a myšlienkovou reflexiou morálnej stránky jeho postáv. Čo sa mu tiež nie úplne darí. Vlk z Wall Street bez satirického nadhľadu, vtipu, energie a ľudskej stránky postáv. Ale s toľkými sexy kostýmami a výstrihmi, že nuda pri ňom rozhodne nehrozí.

Neobzerajme sa toľko dozadu. Klasika bude žiť večne, v “lonely perfection”, ako by jej miesto v histórii nazval David. A teraz, po tridsiatych rokoch, holt nastáva doba nového pojatia témy - prostoduchej ale efektnej, zábavnej na úrovni súčasných blockbusterov, nie prelomových žánrových diel. Alien: Covenant ma bavil, pretože je nabušeným sci-fi hororom s fantastickou estetikou obrazu, famóznymi lokáciami, hudbou ktorá (konečne) odkazuje na atmosférického Goldsmitha a Hornera. Bavil ma parádne gradujúcimi thrilling scénami (hneď prvá pasáž návratu na Lander, ktorá trvá snád desať mnút, patrí k tomu najlepšiemu v sérii) a v rámci žánrových pravidiel s dobrým rozmiestnením postáv do situácií, v ktorých sú likvidované. Než sa postavy dostanú z jednoho prúseru, už vie divák o ďalšom, ktorý im to ešte zhorší. Nehovoriac o poctivej dávke brutality a krvy. SPOILER ALERT: Scénár vysvetľuje pôvod Gigerovych kreatúr a mne sa toto sebadeštrukčné pojatie, že ultimátne zlo stvoril android, ktorého stvoril človek, pozdáva. Tematicky je to iná verzia Cameronovho Skynetu. Do toho konfrontácia androidov, ktorá dáva votrelčiemu vesmíru zaujímavý nový rozmer. A pesimistický záver, ktorý ponúka skvelé možnosti rozvinutia v ďalších dieloch. Teším sa!

Dějová linka přímočará a mírně předvídatelná, ale ta západoevrospská krimi-drsnost a adekvátně chladná práce s postavama je prostě cool. A hlavně to gurmánsky vede charismatický “hodný gangstr” Olivier Gourmet. Scéna, kdy se s kolegou zbaví policejních aut na dálnici, je krásnou vychutnávkou klučičí rebelie chlapů, kteří jsou suverenně above-the-law. Připomenula mi suverennost De Nirovy party z referenčního majstrštyku Heat. Pro fandy francouzských akčních krimi paráda. Ale pouze pro ně, nic jiné od toho nečekejte.