Sir Ludvig

Ďalší umelohmotný akčňák (s dobrými vtipmi a neprehľadnou akciou).

It's hard to tell the world we live in is either a reality or a dream.

Otravná akčná komédia s Ashtonom Kutcherom ma vyhnala z kina. Tak je to.

Neskutočne zlá komédia, ktorá ma prinútila utiecť z kina...preto neverte bodom na IMBD.com, kde to má 7.7, pretože zatiať hodnotilo menej ako 200 ľudí (pravdepodobne členovia štábu a ich rodinný príslušníci.) O tomto zázraku sa vyjadrím iba v bodoch, bo si podrobnejšiu analýzu nezaslúži : 1. amatérska a nenápaditá réžia 2. blbý až debilný scenár 3. nuda, žiadny vývoj, trápne vtipy 4. otravné "herecké" výkony 5. Johny English a dokonca i Meet Dave sú lepšie filmy 5. televízna výprava a vlastne všetko

Surová zábavka, dosť na to aby miestami naberala na nechcenej komičnosti. Takýchto chvíľ chvalabohu nie je veľa. Tony je freak na pohľadanie a tom to celé je.

Tredí diel podľa mňa trpí najmä kvôli podpriemernej réžii (malému rozpočtu?) a výmene herca v hlavnej úlohe. Robert Wightman je bohužiaľ často viac smiešny než desivý, čomu napomáha i jeho buranský hlas. Ináč je príbeh zaujímavo rozohratý, herci vo vedľajších úlohách prekvapivo dobrí a úmrtia ešte krvavejšie. Hoci kvalita opäť klesla, pre tých čo videli prvé dve časti, je tento diel bohužial povinnosťou. Od začiatku som si želal smrť otčima a vyslovene ma štval, čo je z istého uhlu pohľadu i dobre - pre každý film je prínosom ak vyvolá nečakané emócie. I have to confess, father. I parked my car twice in handycap zone.

Stepfather 2 je iba o kúsok slabším filmom, hlavne z pohľadu menšej hustoty atmosféri. Ako správne pokračovanie nám servíruje to, čo máme najradšej - vyšší bodycount, rýchlejšie tempo a ešte viac hlášok, než bolo v úvodnej časti. Postavy konajú o čosi nelogickejšie, oproti tomu herecké výkony sa mierne zlepšili. Tak si vyberte. Každopádne, toto je skvelá druhá časť, ktorá nerobí hanbu prvému dielu, ale mu skvele sekunduje. Make room for Daddy!

Prvý diel je najserióznejšie pojatý a pritom nezaprie svoj béčkový pôvod, čo je dobre. Nemyslím tým ani tak rozpočet, ktorý je k danému žánru a bez zaangažovania veľkých hviezd adekvátny. Terry O'Quinn v hlavnej úlohe ukážkovo zvláda náhle zmeny nálad medzi vzorným otcom rodiny a nekontrolovateľným psychopatom. Jeho fyzické vyzretie je vzhľadom k stvárnenej roli takisto maximálne trefné. Ono celkovo casting a mierne nadpriemerná réžia a hudba držia tento film nad vodou, a predpokladám že kniha neobsahuje to čo sa mi na filme najviac páči - dokonalú atmosféru americkej B produkcie z drujeh polovice osemdesiatych rokov. Chvíľu som si skúšal predstaviť ako snímok mohol dopadnúť v hlavnej úlohe s Robertom de Nirom, vyšším rozpočtom a v réžii takého Scorseseho. Hoci by to určite bol skvelý film, ťažko by bol zábavnejší než jestvujúci Stepfather. Home sweet home! All that crap!

Vidieť túto dementnosť bez ducha bolo dokonalou stratou času.

Ale čože, čo to? Toľko hany pandlo na hlavu Tonyho Scotta a samozrejme, ako je to pri revolúciách bežné, ľudia ho nominovali do pozície trápneho čuráka. Ak má film viditeľnú chybu, tak tou je neprimeraná dĺžka. Naopak odporúčam zohnať si DVD s bonusmi, ktoré obsahuje krátky film o skutočnej Domino, a disk tiež odhaľuje podľa mňa zlý úsudok pri voľbe vystrihnutých scén!