JohnnyD

Táto kolekcia videoklipov je všetko len nie ultimatívna (je to menej ako polovica videoklipov, aké do roku vydania Alice nakrútil). Dokonca nie je ultimatívna ani, ak by sme brali, že je kolekciou z albumov Trash-Hey Stoopid-The Last Temptation, keďže tu chýba House of Fire a necenzúrovaná Poison. Inak sa ale veľmi hnevať nemožno, klipy sú zábavné (i keď na videoklipy sa Alice nikdy nesústredil, jeho doménou bolo javisko) a maestro je neodolateľne pekelne očarujúci. Tracklist: 1. Poison 2. Only My Heart Talking 3. Bed Of Nails 4. Feel My Frankenstein 5. Hey Stoopid 6. I Got A Line On You 7. It's Me 8. Lost In America 9. Love's A Loaded Gun

Veľmi raritná a bizarná show. A iba pre hard cores. Alice sa správa zvláštne, spieva a tvári sa ešte agresívnejšie ako obvykle, je značne chudý po protialkoholickom liečení a k špecifickému rázu treba prirátať mizernú kvalitu videa (mám kópiu dvd a zvuk i obraz sú veľmi nekvalitné). Napriek tomu je to príjemné sledovať, lebo ide o raritný koncert z konca 70tych rokov, kde asi polovica playlistu je z albumu From the Inside. Show je dosť iná, ako sme zvyknutí, vrcholom sú tancujúce fľaše s alkoholom a west-side-disco-story scénka vrcholiaca so zmenšujúcou sa limuzínov. Pekná rarita.

Asi najprepracovanejšia Aliceova show ever. Na vrchole tvorivosti i popularity Alice šokoval svet a predviedol javiskovú show, akú nikto predtým nevidel a ovplyvnil poňatie hudby a koncertov na dlhé roky dopredu. Vrcholom je jednoznačne pasáž s pavúkmi pri Black Widow, následné naháňanie golemov a finále v Escape s prelínaním filmu a divadla na javisku s neustálym utekaním do filmu/nočnej mory a späť. Hudobným vrcholom je zase gitarový súboj Steve Hunter vs. Dick Wagner. Ako tanečnica sa tu predstaví aj Aliceova budúca žena Cheryl.

Vstupy s naštvaným režisérom sú rušivé a zbytočne prerušujú inak bravúrny koncert, jeden z mála, ak nie jediný tak dobre zachovaný, od famóznej Alice Cooper Group. Niet žiadnych pochýb, že to boli najlepší muzikanti, akí sa kedy krútili okolo Coopa. Vrcholom show je jednoznačne Unfinished Sweet s neuveriteľným koncertným prevedením, kde Alice mimo iného so zubnou kefkou naháňa pokazený zub so ženskými nohami! Dôkaz, že Alice si dokáže zo seba (a sebou vymysleného shock rocku) robiť srandu ako nikto iný.

Trochu špeciálny koncert pre mňa. Na túto show s týmto playlistom som bol v Bratislave. Za posledných 10 rokov je to jednoznačne najprepracovanejšia show. Alice tam umrie dokonca štyri krát. Slabinou je playlist. Napríklad Steven, Feed My Fraknenstein, ani Halo of Flies (jeden z highlightov brnianskeho koncertu!) sa tu nenachádzajú. Najmä u Steven je to pekelná strata. Inak je koncert výborný, no skôr pre zarytejších fanúšikov, vzhľadom na to, že napriek tomu, že Aliceovi to stále perfektne spieva, na koncertoch to už viac tlačí do chrapľavých hĺbok.

Skvelý koncert, ktorý trpí jedinou chybou, že show je skoro totožná s Brutally Live. Oproti Brutally live (môj obľúbený video koncert) ubudli piesne z albumu Brutal Planet a prišli skladby z The Eyes of Alice Cooper (vypaľovačky What Do You Want from Me? a Between High School a Old School) a grandiózna pecka Woman of Mass Destruction a pár ďalších drobností. Zároveň ide o veľmi podobnú show, ktorú sme mohli vidieť aj v Brne. V koncerte sú v podstate všetky trademarky majstra vrátane kazajky, gilotíny, či stvorenia Frankensteina a na komplexný úvod do koncertnej cooperografie ťažko vybrať vhodnejší koncert.

(po zhliadnutí pilotu - 80%) Na jednej strane brilantný noirovský námet, dobré cliffhangery, skvelá SMG a prekvapivo bohovský Ioan Gruffudd. Azda sa postupom času seriál zbaví toho ošumelého vizuálu (veľmi nedôveryhodné scény stretnutia dvojčiat, pračudesné nasvietenie) a občasných kyslých dialógov (tak raz za 15 minút) a ostanú len skvelí herci a ešte lepší príbeh.

Kým zo začiatku to vyzerá ako klasický napínavý 70s satan horor, ku konci sa to zmení na smiešnu frašku s afektovanými hercami a banálnymi dialógmi. Nemožno sa ubrániť dojmu, že film vykráda Rosemary's Baby. Základnú schému dopĺňa o niekoľko zaujímavých línií. Problém je v réžii, vo filme sú minimálne dve odhalenia, ktoré by mohli pôsobiť zaručený liek na ospalosť, no kvôli mizernému prevedeniu vyšumia do ovzdušia. Vrcholom je záverečná pointa a celkovo finále, ktoré je smiešne a je úbohé, že režisér musí strašiť telesne postihnutými ľuďmi. Nakoniec je najzaujímavejším casting, kde sa v drobných rolách predvádza viacero budúcich hviezd, no do pamäti sa vryje len masturbujúca/nahá/lesbická Beverly "Griswold" D'Angelo.

Ak niečo nemám rád, tak keď sa áčkoví (až artoví) režiséri snažia točiť béčka. Film má príjemný feeling 70s hororov a posledná polhodinka je famózna (tá hudba!), no prvú hodinu filmu mohol Aronofsky kľudne celú vystrihnúť a filmu by to neublížilo. Rovnako mám problém s obohratým schiza motívom, ktorý je už trápnou chorobou paranoidných thrillerov posledných 15 rokov. Po hereckej stránke je to bezpochyby úchvatné sólo Natalie Portman (Mila Kunis bohviečo neukazuje a ani priestor na to nemá), no mal to do rúk dostať menej egocentrický režisér.

Robovi Zombiemu sa to podarilo. Dokázal nakrútiť ešte horší film ako jeho remake Halloweenu. Ak mal prvý film nejaké elementy, z ktorých fanúšikovi nebolo na grc, bola to pôvodná hudba, Mišova maska a Loomis. Po Carpenterovej hudbe niet ani stopy, zdrap, ktorý sa tvári ako maska sa už na seba ani nepodobá a Loomis prešiel takým neuveriteľným prerodom osobnosti, že sa to ani nedá opísať. Inak všetko ostáva na rovnakom - strašní herci, ešte horšie dialógy a naivný príbeh. Ten je inovovaný o snové vízie, ktoré sú úprimne na smiech a dávajú veľký kopanec do zadku logiky (Michael a Laurie sú azda nejako telepaticky prepojení?). Perličkou je biely kôň, ktorý je jedno veľké WTF. "Zaujímavý" koniec je výsmech študovanému fanúšikovi, lebo vie, že vykráda minimálne dve klasiky (štvrté diely Piatka trinásteho a Halloweenu). Nechutným vrcholom všetkého je Michael Myers čoby 40 ročný metalista-drevorubač. Zlaté Halloweeny 3, 5, či 8 - oproti tomuto tu sú to veľdiela.