JohnnyD

Prekvapivo nie až také strašné, ako sa zdalo. Scenár je vhodne inovovaný a preto aj skúsený fanúšik je napätý, čo sa deje a najmä, čo sa stalo. Prepojenie detí s Kruegerom je zaujímavé (i keď hlúpe, to si to fakt NIKTO nepamätal?), no škoda, že žijeme v dobe, kde všade, kde sú deti je "cool" vtrepať pedofila, a tak aj z Kruegera sa stáva mainstreamový pedofil a nie "iba" úchylný vrah ako v originále (navyše niekto sa inšpiroval Simpsonovcami a Freddy už nie je kotolník ale záhradník!!!). Kameňom úrazu je Jackie Earle Haley, ktorý je inak skvelý herec (čo dokazuje v "nespálených" flashbackoch, ktoré by si zaslúžili väčší priestor), no ako Freddy Krueger je priamo katastrofálny. Haley má čudný hlas, jeho maska je ešte pračudesnejšia, hlášky sú mizerné a ak aj sa nejaká naskytne podáva ju ako treťotriedny imitátor Englunda v amatérskom fanmade filme. A čo je najdôležitejšie, vôbec z neho neide strach. Castingový (a maskérsky) fail na kvadrát.

Simpsonovci sú pre mňa veľmi špecifickým seriálom. Majú svoj vlastný unikátny zmysel pre humor. Skoro nikdy sa pri Simpsonovcoch nahlas nesmejem, no napriek tomu ich pokladám za jeden z najvtipnejších seriálov, aké kedy okupovali plastové bedne. Ich humor je ťažko definovateľný, opísať to ako popkultúrne narážky a sociokultúrnu paródiu by bolo veľmi obmedzené. Ďalšou výnimočnou vlastnosťou seriálu sú príbehy navrstvené z mnohých ďalších. Skoro každý diel sa skladá z viacerých príbehov, ktoré na seba absurdne nadväzujú. Diel začne pri jednom príbehu, prehupsne k druhému a skončí pri niečom úplne inom. Takto si tvorcovia "ničia" aj tri či štyri námety na samotné diely v jednej časti. A ja ich za tento odvážny krok budem navždy bezbreho obdivovať. Kto iný má na toto (aj po vyše 400 častiach) gule?

Síce scenár a (údajný) čierny humor sú priemerné a hudba kapely je všetko len nie rocková (niečo bude s Hollywoodom, lebo ich predstava o rockovej hudbe a rocknrolle je čím ďalej tým čudnejšia, viď. akustickí Tenacious D), no vďaka peknému vizuálu (obzvlášť stop motion scény a make up) a najmä bohovským cameám (Moby, Iggy a hlavne ALICE!!!) je to viac ako príjemná jednohubka. PS: Odkazy na slávne rockové cover arty boli trápne samoúčelné.

Začiatok je bravúrny, no časom sa originálny námet pretaví do klasickej story o týpkovi, ktorému sláva stúpne do hlavy a na konci sa musí dostať späť na zem. Škoda, pri podobných šialených komédiách nemá takéto predvídateľné moralizovanie význam a iba brzdí komediálny potenciál. Každopádne Paul Kaye je bombový!

Skvelí herci (špeciálne ma potešil Dave "pán Rosso" Allen!), nekorektný humor a sexy sexy Cameron Diaz! Ideálna politicky nekorektná oddychovka. Nepamätám si, kedy bol v kinách amorálnejší film... whoa!

Brutálny film. Čierna komédia, ktorá vystupuje z tradičného afektovaného štýlu žánru a ponecháva si len vražedný humor. Základom úspechu je jednoznačne úžasný scenár, ktorý bez akéhokoľvek preháňania možno označiť ako jeden z najlepších scenárov desaťročia. Britké brutálne slangové hlášky a subkultúrne narážky sa valia z úst perfektných hercov (Christian Slater je maniakálne dokonalý!) a spájajú sa v mnohých scénach, ktoré sa v momente stávajú kultom (dve najcoolovejšie zapálenia cigariet v dejinách filmu!).

Doteraz neprekonaná verzia Addamsovcov situovaná ako paródia dobového televízneho sitcomu. John Astin a Carolyn Jones sú bohovský párik a iskrí to medzi nimi tak, že by možno prekonali aj strýka Festera v rozsvecovaní žiaroviek. Kult môjho detstva.

Prekvapivo pozerateľné a asi najznesiteľnejší film Roba Schneidera, aký som videl. Hviezdou filmu je jednoznačne Jon Heder v jeho klasickej role prispatého dementa. Bohužiaľ ide iba o klasickú sandlerovsko-schneiderovskú komédiu s pár nechutnými vtipmi (a musím uznať celkom prekvapivými dvoma zvratmi). Dávam prednosť Frat Packu, Apatowovi a ich fuckovačkám.

Už ma začínajú nudiť tie popkultúrou posadnuté animáky. Zjavne niekto nevie hranicu medzi popkultúrnym vtipom a vykrádaním. Celý film je (podobne ako Monsters vs. Aliens) jednou veľkou prehliadku odkazov na iné filmy a originalita sa rozplýva niekde v nekonečnom vesmíre. Kým Monsters vs. Aliens to zachraňujú humorom a skvelým dabingom, Planéta 51 kĺže iba po rutine a i taký klasik ako John Cleese je nudný.

Scenáristicky veľmi skratkovité - vidieť to najmä v prvej hodinke. Dej uteká v skokoch a je pospájaný tak slabým tmelom, že to vyzerá akoby ho nespájal scenárista ale strihač. Všetko sa deje účelovo a pritom kvôli prevahe vedeckých (nezmyselných?) rečí nezrozumiteľne. No napriek tomu je film maximálne napínavý a dusná atmosféra prekryje aj slabé efekty. Prekvapenie na záver je prekvapujúcejšie, než sa môže zdať. Film je totiž prekvapivo čistokrvné béčko. Tentoraz bohužiaľ.