gumolit

(1001) Pre filmových fajnšmekrov  absolútne skvelá dráma Ian Holm v úžasnej roli. Absolútne zabudnutý film, no až tak výborne spracovaná depresia počas celého snímku, že som sa chytal až za hlavu a nejaká tá slza skutočne vytiekla. Mrzí má že na plno takýchto tipov filmu sa zabúda.

(1001)  Toto je posledný film Krzysztofa Kieslowského - jedného z najväčších režisérov v histórii kinematografie. Po tomto filme mal v úmysle odísť do dôchodku, takže je to svojím spôsobom jeho umelecký testament. Zomrel pár rokov po natočení filmu, a hoci sa hovorí, že mal v úmysle vrátiť sa k réžii, Destiny sa rozhodol, že toto je skutočne jeho posledný. A aký film! Posledný film z trojfarebnej francúzskej trilógie „Rouge“ je v skutočnosti veľmi švajčiarsky film. Odohráva sa v Ženeve, jedna z dvoch hlavných postáv je švajčiarsky sudca na dôchodku a Durenmatt sa okamžite vynorí. Viac Švajčiarska je však v chladnej atmosfére, v nekomunikácii postáv, v zdvorilosti, ktorá zahaľuje krutosť života. Niekoľko postáv, ktoré začínajú s malým vzťahom, sa na konci spojí v dojemnom a ľudskom finále, aké mohol zinscenovať len veľký umelec. Nedá sa povedať nič iné, čo nebolo stokrát povedané a napísané. Áno, film sa pomaly rozbieha a fanúšikov amerického štýlu akčných filmov či melodrám najskôr odradí a ako diváci sa stratia. Zaslúžia si to. Film získava kvalitu, ako napreduje, a jedným z nie tak skrytých posolstiev je, že skutočný život a skutoční ľudia sú zaujímavejší ako hollywoodska kreslená a plastická akcia a postavy. Kvalita obrazu je veľmi originálna, obraz je „Štúdia v červenom“, ako ukazuje názov. Herectvo je báječné, s Irene Jacob a Jean-Louis Trintignant - neskorší v tom, čo zostane pravdepodobne najlepšou úlohou jeho staroby. Skvelý film a skvelé zakončenie úžasnej filmovej trilógie.

(1001) Po zhliadnutí druhého Kieslowského „Farebného“ filmu som necítil o nič väčší úžas ako po zhliadnutí jeho prvého filmu Modrá. Je to zaujímavé a Zbigniew Zamachowski podáva dobrý a solídny výkon, ale nie taký dobrý ako Juliette Binoche v Blue. Julie Delpy je podľa mňa málo využívaná. Tento film mohol použiť viac scén s jej postavou (Dominique) a postavou Zamachowského (Karol), aby bolo filmu jasnejšie, prečo je do nej Karol tak zaľúbený. Chápeme jeho motív pomsty, ale ten druhý je trochu nejasný. Iróniou je, že Karol sa musí Dominique postaviť a dať ju zavrieť, aby získal rovnosť. Tiež sa rýchlo pozrite na začiatok filmu v súdnej sieni a uvidíte, ako sa Juliette Binoche snaží otvoriť dvere do súdnej siene. Ostrý a ironický scenár a trochu viac vtipu oproti predchádzajúcemu filmu, ale stále dobré.

(1001)  Krásny film. Modrá je jedným z tých malých filmov, ktoré vám pristanú. Čím viac o tom premýšľate, tým viac sa vám to páči. To neznamená, že to nie je príjemné sledovať. Kamerové scény a hudba sú úžasné. Ale toto je film Juliette Binoche. Všetko sa točí okolo jej postavy Julie, ktorá v prvej scéne prežije autonehodu, ktorá si vyžiadala životy jej slávneho manžela skladateľa a jej päťročnej dcéry. Potom sa zvyšok filmu ponorí do Juliinho dlhého emocionálneho zotavenia. Nie je to traumatické alebo depresívne, ako sa zdá je to skôr jemný, elegantný a krásne natočený film.

/1001/ Mám radšej túto kratšiu verziu než pôvodnú 4 hodinovu. Rivette dostal do nej to najlepšie a dokonca aj niečo naviac. Film je síce viac o takých dialógoch o ničom ako to bežne vo francúzskej tvorbe býva no pohľad na božsky krásnu Emmanuelle Beart pridá tu hviezdičku k hodnoteniu naviac.

Veľmi ma teší že Michael Mann z tohto krimi thrilleru s neznámymi hercami spravil vlastný remake a kult ako je Heat. A aký je originál? Na Tv film skutočne vydarený, no zabudnutý na rozdiel od jeho pozdejsieho hitu.

(1001) Vrchol pána Švankmajera! Filmová verzie Tima Burtona nesiaha tomuto spracovaniu Alenky ani po päty. Fantázia na absolútnom vrchole síce nie pre deti no filmoví znalci musia oceniť.

Možno by som hodnotil aj lepšie ,ale jedno napísať môžem. Ide o najlepšiu českú rozprávku po veľmi dlhej dobe. U mňa v podstate po veľmi dlhej dobe, pretože pomaly od čias rozprávky Lotrando s Zubajda  som na nič lepšie nenatrafil,  čo si budeme hovoriť. Takže zábavná, fantasy rozprávka s veľmi skvelou hudbou a aj pekným nápadom. Určite som zvedavý aj na druhý diel.

(1001)  Celý film je o jedle a hlavne o rezancoch či polievkach každopádne hlad som mal dovtedy kým nepripravovali tú korytnačku čo bola fakt sila a jedno viem že ju nikdy po tomto neochutnam. Snímok ako celok pozostáva z rôznych príbehov, nemá nejaký súvislý dej na pozrietie fajn.

Snímok „X“ je nehanebná óda na slasher filmy, ktorá dokáže zachytiť to, čo robí tie  dobré dobrými, a zároveň ich brzdí to, čo robí tie zlé zlými. „X“, ktorý napísal a režíroval  Ti West a produkovalo A24, skláňa svoj klobúk pred niekoľkými filmami z hororového žánru aj mimo neho. West ťahá najviac z „Texasského masakru motorovou pílou“ z roku 1974 – modrá dodávka, texaské vidiecke cesty, zastávka na starej čerpacej stanici, odľahlý statok Dokonca aj zábery kamery sú vytrhnuté priamo z Hooperovej klasiky. Dovoľte mi ale povedať, že „X“ je ďaleko od „Texasského masakru motorovou pílou“. Možno je to trochu  nespravodlivé porovnanie. Ale pre film, ktorý sa snaží ho kopírovať ako tento, je to prirovnanie, ktorému sa dá len ťažko vyhnúť. „X“ ukazuje, že má prostredie, atmosféru a občas aj filmára s technickým know-how na vytvorenie niečoho v duchu „motorovej píly“. West sa však spolieha na nesprávne veci a stráca príliš veľa času s nudnými scénami. Najhoršie je, že to všetko pôsobí ako imitácia. A väčšina jeho pokusov o „čerstvosť“ sa javia ako triky, len aby boli veci odvážnejšie alebo nervóznejšie. Akoby sa snažil oživiť atmosféru starých grindhouse filmov. Ale okrem jeho stabilnej dávky špinavosti a retro sekvencií s titulkami, proste zaostáva. Najlepšia scéna (a niektoré z najlepších čistých filmov) je úvodná. West sedí s kamerou vo dverách stodoly a pozerá na starý statok, ktorý je obsadený dvoma policajnými autami. Do záberu prichádza tretie policajné auto, ktoré riadi šerif Dentler (James Gaylyn). Kamera sa potom pomaly plazí zo stodoly a zameria sa na šerifa, ktorý kráča do domu. Mŕtve telá posiate toto krvou nasiaknuté miesto činu. Westova kamera a jeho spoliehanie sa na okolité zvuky ( cvrcky, vtáky)  umocňujú znepokojujúcu náladu a pomáhajú scéne predznamenať to, čo príde. Potom však preskočíme len o 24 hodín skôr (časová os v tejto veci sa nikdy celkom nesčíta). Píše sa rok 1979 a skupina priateľov nakladá do starej dodávky a odchádza z Houstonu na vidiek, aby nakrútila amatérsky porno film s názvom „The Farmer's Daughters“. Výkonný producent projektu Wayne (Martin Henderson) si prenajal chatku patriacu chorľavému staršiemu páru Howardovi a Pearl. Nachádza sa asi 100 metrov od statku starého páru, čo by malo byť dostatočné súkromie na ich natáčanie. Má to však háčik. Wayne nikdy Howardovi nepovedal, že budú natáčať film.  K Waynovi sa pripája jeho naštrbená priateľka a ctižiadostivá porno hviezda Maxine (Mia Goth). Je tu blonďavá diva, ktorá by chcela Bobby-Lynne (Brittany Snow) a jej priateľ/partner zo scény, Jackson (rapper Kid Cudi). Je tu režisér a kameraman pornofilmu RJ (Owen Campbell), ktorý sedí v ilúzii, že sa chystá urobiť skutočný filmový kúsok. A potom je tu Lorraine (Jenna Ortega), RJova priateľka a operátorka boomu, ktorá neochotne súhlasí, že príde. Lorraine, prezývaná Wayne ako „kostolná myš“, predstavuje nejaký druh morálneho váhania, s ktorou film nič nerobí. Po nerovnomernej a niekedy zívajúcej prvej hodine, kedy Westovu zamilovanosť do jeho porno filmu vo vnútri filmu preživa väčšinu času na plátne, sa film konečne uvoľní a prináša to, na čo sú tu fanúšikovia slasherov. Ako pravdepodobne tušíte, zo starého páru sa vykľuli geriatrickí psychopati, najmä Pearl, ktorú tiež stvárňuje Goth s nemotorne vyzerajúcom make up, ktorý je miestami až na smiech. Práve tu robia už aj tak plytké postavy tie isté hlúpe rozhodnutia, aké sme už videli nespočetne veľakrát (nečudo, že v týchto filmoch vždy zomierajú). „X“ sa ocitá v pasci medzi ctením slasherových klasík a jeho cieľom je byť „umelý“ alebo „povznesený“. Nič z toho nie je obzvlášť presvedčivé. Zdá sa, že film chce povedať niečo o starnutí a sexuálnej slobode. Ale je ťažké ho brať vážne, keď sa postavy cítia tak falošne. Dokonca aj otrasne náhle pokusy o poľudštenie vrahov sú hranične až komické. Rovnako ako obyčajná kritika náboženstva vo filme, ktorá prichádza najmä cez plošné znázornenie znovu sa objavujúceho televízneho kazateľa s ohňom a sírou, nič z toho sa nezdá byť zmysluplné. Áno, je zábavné vidieť kývnutie na „Psycho“, kývnutie na „The Shining“, dokonca aj kývnutie na „Aligátora“ z 80. rokov. Áno, niektoré z hrozných zabití v posledných 30 minútach sú dobre prevedené (zamýšľaná slovná hračka). A áno, viem, že žáner slasherov je známy svojou zbierkou hlúpych ľudí. To však neznamená, že „X“ sa  dostane  z toľkého množstvo prešľapov. V konečnom dôsledku to jednoducho vyzerá ako zbytočný film . A veci, ktoré X  údajne robí na osvieženie žánru slasher, sú také drobné a malicherné, že je ťažké nazvať ho „originálnym“. „ HODNOTENIE- 4/10