nascendi

Nebol to prvý film, ktorý som o živote Luciana Pavarottiho videl, ale určite bol najlepší. U životopisných filmov najviac oceňujem komplexnosť bez zbytočného a často chybného zdôrazňovania nejakej vlastnosti alebo okolnosti, ktoré v konečnom dôsledku vôbec nemajú tú dôležitosť, ktorú im tvorca dokumentu pripisuje. Na mojom celkovom dojme sa vôbec neprejavilo, že k opere mám rezervovaný vzťah, pretože zásluhou Pavarottiho došlo k istému zblíženiu klasickej a populárnej hudby.

Veľmi zaujímavé a pre mňa nepoznané divadelné predstavenie, v ktorom sú zreteľné pantomimické korene súčasného hereckého majstrovstva Bolka Polívku. Je pravda, že predstavenie trpí akousi neusporiadanosťou, ale tá mu súčasne dodáva punc autenticity. Ani Bolkovi spoluhráči sa popri ňom nestrácali a pre mňa bol z nich najcennejší Franta Kocourek, o ktorom Donutil rozprával toľko historiek, že bolo priam neznesiteľné nepoznať jeho podobu.

Tento pomerne neznámy film som si pozrel iba kvôli Paulovi Newmanovi a urobil som dobre. Jeho je ťažké objaviť v nejakom filme, v ktorom by hral zle. Ann Blyth sa pri ňom nestráca a všetko dobre rámcuje atmosféra, ktorá v spoločnosti a v jej zábavných podnikoch existovala. Prostredie prohibície je už iba takou čerešničkou na torte. Film ako celok neobsahuje nič výnimočné, ale na druhej strane ničím nesklame. A to nie je málo.

Poklad ... je hlúpučký film, ktorý sa tým nevymyká z celého diela Iva Nováka. V plejáde českých filmových detektívov je Jiří Vala niekde blízko dna. A Gabriela Vránová, to je úplná katastrofa. Stvárňovanou postavou i herecky. Keď sa pozriem, koľkí dali filmu všetkých päť hviezdičiek, uvedomujem si, koľko toho ešte nechápem.

V spojitosti s týmto filmom ma napadá iba jedno slovo - somarina. A pritom som ho dopozeral až do konca, aby sa nestalo, že niečo veľmi významné sa skrýva v poslednej štvrtine filmu, ako v Unavených slnkom. Neskrývalo sa. Potreboval som asi pol hodiny, než som prestal bádať, čo tým Coeni mysleli. Nech mysleli čokoľvek, lúštenie je pre snobov. Ja považujem Záskok za nevydarený film a ľutujem iba to, že sa doň nechali angažovať dvaja kvalitní herci.

Ani včerajší, už x-tý pokus o omilostenie toaletného agenta v mojich očiach sa nevydaril. Asi to nebude tým, že Sováka a Kačera nemusím, skôr tým, že v iných Vorlíčkových filmoch komično prichádza prirodzene, vyplývajúc z deja. A tu ako keby zasvietil semafor: "Pozor, prichádza niečo smiešne. Nezabudnite sa smiať". Trochu mi to pripomenulo iba o málo lepšiu paródiu Kdo chce zabít Jessie? Nič sa nedeje. Vorlíček má aj lepšie filmy a tento film má aj vďačnejších divákov, než som ja.

Dobre sa na film pozeralo, úspešne to odsýpalo a dobro nakoniec zvíťazilo. Nemá najmenší význam zamýšľať sa nad neuveriteľnými náhodami, dejovými bypassmi, odolnosťou kladných hrdinov voči zraneniam a bolesti, nenažranosťou zločincov, ktorí bez ohľadu na výšku lupu lúpia ďalej, kým ich Jason nepostrieľa. Kladom je profesionálna úroveň nakrúteného deja, na ktorej si Guy Ritchie vždy dáva záležať. Záporom prakticky všetko ostatné.

Humphrey Bogart si zaslúžil opustiť filmovú dráhu lepším filmom, než bol tento. Nie je to však jeho vina. Podal spoľahlivý výkon a jediný, kto sa mu priblížil bol začínajúci Rod Steiger. Zniesol by som aj jednoduchý, priamočiary dej, ale obsadenie Maxa Baera bolo neodpustiteľnou chybou. Chápem, že dvojmetroví chlapi sú od prírody nemotorní, ale čo je veľa, to je veľa. Najmä vďaka nemu pokladám tento film za premárnenú príležitosť.

Ťažko stráviteľný film. Pozorne som sledoval, ako sa vyvíjal príbeh psychiatra a jeho pacientky na pozadí záujmov farmaceutickej lobby a naraz prišli tie scenáristické eskapády, ktoré pokračovali až do konca. Nikto sa nemôže čudovať, že mojim výsledným dojmom bola chladné uznanie kvalít tohto ľahko nadpriemerného filmu. Nikto sa tiež nemôže čudovať, že som v ňom nenašiel nič hodné zapamätania na dlhšiu dobu.

Moje predsavzatie pozrieť si väčšinu filmov z domácej produkcie, ktoré miestna komunita zaradila do prvej tisícky, nezačalo najlepšie. Andula vyhrála predstavuje typický prvorepublikový film, v ktorom chýba výrazná herecká osobnosť. Hugo Haas s jeho "prkenným" prejavom a neprirodzene deklamovanými vtipmi ju nemohol predstavovať. Obávam sa, že ani pri ďalších pokusoch neobjavím nejaký skrytý filmový poklad, na ktorý som doteraz nenaďabil.