nascendi

Som Harrym Potterom a hystériou okolo neho nedotknutý a nesnažím sa ju ani pochopiť. Údajne je tento diel najslabší z celej série. Rád tomu verím, ale netúžim vidieť ani jeden z tých "lepších". Videl som iba časť filmu, lebo zvyšok som kvôli psychohygiene iba počúval. Dominantná bola pre mňa odpoveď na Šebekovu klasickú otázku: "A komu tím prospějete?" Pretože nechápem mládež, ktorá okrem hrubých kníh o Harry Potterovi neprečítala ani jednu ďalšiu, nechápem mládež, ktorá má problémy s relatívne jednoduchým učivom, ale dôkladne si naštuduje mená postáv, vzťahy a udalosti, aby medzi spolužiakmi získala rešpekt. Nechápem skrytý zmysel písania kníh a nakrúcania filmov tohto typu. Nechápem a ani v najmenšom ma to netrápi.

S veľkým sebazaprením som dopozeral film, ktorý ma ničím nezaujal a tým, čo bolo v ňom nudné a nadbytočné ma aj  rozladil. V prvej časti som sa nedokázal zorientovať a vo zvyšku filmu som si prial, aby to tak aj zostalo. Škoda dvoch hodín.

Je možné, že ide o priemerný, možno až nadpriemerný film. Problém je v tom, že som ho nedokázal dopozerať. Akonáhle zacítim faloš a pózerstvo, všetky ostatné prednosti strácajú pre mňa hodnotu. Som poznamenaný filmom Griffin a Phoenixová (originálom z roku 1976), ktorý nastavil nedosiahnuteľnú úroveň a aj keď som videl niekoľko ďalších filmov z problematiky osôb postihnutých nevyliečiteľnými chorobami, dotiahli to aspoň na nadpriemernú úroveň, čo sa tomuto filmu v mojich očiach nemôže podariť.

Žiť a užiť je siedmym Lelouchovým filmom, ktorý som si pozrel. Veľmi som chcel, aby bol mimoriadny a k tým šiestim trojhviezdičkám pribudla aspoň jedna štvorhviezdička. Nepodarilo sa. Vo filme bolo množstvo vynikajúcich hereckých kreácií, Annie Girardot vytvorila jednu zo svojich najlepších úloh. Hudba napriek tomu, že pripomínala niečo, čo sa nezmestilo do Muž a žena bola fajn. Aj keď filmov o milostnom trojuholníku je množstvo, tento bol  spravený celkom šikovne. Dosť mi však prekážala jeho dĺžka, ktorá nemala opodstatnenie a tiež dokumentárne vsuvky, ktoré ma rušili. To sú dva hlavné dôvody, pre ktoré ostávam pri obligátnom hodnotení. Nie som Lelouchov fanúšik.

K sledovaniu filmu som pristúpil s pochopiteľnými obavami o zachovanie proporcionality pri jeho hodnotení.  Ale bolo to zbytočné, pretože scenár bol dobre napísaný, herecké výkony boli realistické a výkon Lee Paceho, tak ten bol neskutočný. K tomu hrala podmanivá hudba a celým filmom sa tiahlo akési osudové napätie, rastúca intolerancia, ktoré sa v závere premenili na smútok nad tragédiou, ktorá nič nevyriešila a nikomu nepomohla.. Neveril som, že môžem byť s filmom tohto typu nadmieru spokojný.

Tak som sa dal hlúpo nalákať na 89 %, neuvedomiac si, že že české televízne inscenácie sú divákmi automaticky nadhodnocované, o to viac, keď v hlavnej úlohe vystupuje ich herecká ikona. Nie síce ako bavič, v nej je neprekonateľný, ale poradil si aj s dramatickou úlohou. Problém je, že mi to príliš pripomínalo Dědictví aneb ..., lenže tam som to cez humor a nadsázku prijímal menej kriticky. Z inscenácie som mal podobný pocit, ako z filmov s Vlastom Burianom. Tie tiež po vystrihnutí skvelých Burianových výstupov za veľa nestoja.

Celkom dobre sa mi pozeralo, i keď o žiadne nadšenie sa nemohlo jednať. Bohužiaľ sa film zbytočne naťahoval a keď som aj chvíľu uvažoval nad štyrmi hviezdičkami, záverečná časť s naháňačkami, strieľačkami a scenáristickými saltami ma od zámeru odradila. Ale na Begóniu Vargasovú sa dalo dobre pozerať, takže siahnutie po tomto filme nebolo vôbec márne.

Vedel som do čoho idem, pretože som zopár filmov Johna Wooa už videl. Aj Tony Leung mi pripadá, ako ázijský Sidney Poitier. Film ma nesklamal. Bavím sa na tom, že niekomu tie nekonečné strieľačky postačujú k spokojnosti. A samozrejme nemám ani najmenší pocit nadradenosti nad nimi. Len si doprajem svoj malý príspevok k zníženiu "úspešnosti" filmu.

Keď som si vyberal, ktoré filmy z tisícky vygenerovanej užívateľmi ČSFD som ešte nevidel a vidieť by som chcel, prehliadol som rozdiel medzi "najlepšími" a "najobľúbenejšími". To bola moja prvá chyba. Druhou bolo, že som podcenil empirické pravidlo, že "dvojka" býva iba výnimočne rovnakej kvality, ako "jednička". Dve chyby, dve hviezdičky. Z obľúbeného žánru sci-fi  je pôvodný Matrix osamotený ako Jakeš v plote. A žiaden ďalší z pokračovateľov sa pri ňom nevyskytne.

Sledovanie tohto filmu predstavovalo pre mňa nepríjemný zážitok. Sorentino mi nielenže pripomenul svoje najhoršie filmy, ale aj najhoršie filmy Felliniho. Vo všeobecnosti neznášam namyslenosť niektorých režisérov, ktorí si za cudzie peniaze nakrúcajú svoje radosti i boliestky, pričom je im úplne jedno, či výsledné dielo zaujme aj niekoho iného ako ich. Ak by som mal jedným slovom charakterizovať práve dosledovaný film bude to - galimatiáš.