nascendi

Už som fidlikanta kedysi dávno videl a nezanechal vo mne najlepšie spomienky. Dnes som si ho pozrel v skrátenom režime a nebolo to o nič lepšie. Nedokážem objektívne oceniť to, čo je v tom muzikáli dobré, pretože je to pre mňa cudzie a nezaujímavé. To vôbec nevylučuje, že niekto tým môže byť nadšený alebo aspoň spokojný. Ešte, že tie tri hviezdičky sú také širokopásmové.

Nemám najmenšie pochybnosti o tom, že Fantomas je hlúpučký a nepodarený film. Stretol sa však s priaznivou odozvou a má dodnes neuveriteľných 85 % od 28 tisíc užívateľov. Dá sa to vysvetliť pohodlnosťou užívateľov, ktorí v mladosti, v iných konkurenčných podmienkach, film videli a pochopiteľne ich zaujal. Po pár desaťročiach sa už k nemu nevrátili a tak tie percentá ostali ako pripomienka inej doby a iných kritérií. Mne ostala iba nezodpovedaná otázka, či Myléne Demongeot mala vo filme tak šikovne ušité šaty alebo sa už v tej dobe odvážila ísť na pľac bez podprsenky. Ale netrvám na odpovedi.

Nemôžem sa bohužiaľ stotožniť s nadšenými recenziami takmer dvadsiatky užívateľov. Film, ktorý som práve dopozeral je predovšetkým dlhý. To nie je výčitka, iba potvrdenie poznania, že pred 50 rokmi sme žili pomalšie a pokojnejšie, takže sme si mohli dožičiť aj pomaly plynúci dej. K staromilstvu prispievali aj starobylé stavby, vycibrený jazyk a úzkostlivo dodržiavané kastovnícke vzťahy. Nestotožňujem sa s označením výkonu Petra O'Toola za vrchol jeho herectva.  Stačí spomenúť filmy ako Becket, Ako ukradnúť Venušu a Lev v zime. Petulu Clark poznám od doby keď hviezdila s piesňou Downtown na houpačce manželov Černých. Napriek tomu, že ani jedna z jej pesničiek ma nijako zvlášť neoslnila a ani film ako celok, považujem za užitočné si ho pozrieť, ak má divák dve a pol hodiny času k dispozícii.

Nechal som sa zlákať názvom a trpko som oľutoval. Podľa mňa to nie je dokument, ale zmäť nesúvisiacich záberov, ktoré prakticky o ničom nevypovedajú, nudia a unavujú oči trasľavou kamerou. Nechápem, čo malo diváka primäť k tomu, aby tento paškvil dopozeral. Mne sa to nepodarilo. Nedozvedel som sa nič nové a ak by sa vystrihla aspoň polovica z tohto filmu, bol by aspoň pozerateľný, aj keď by nezaujímavým ostal naďalej.

Tento film je zo Seagalových filmov najdôležitejší nie preto, že bol prvý a začínala ním vyrovnaná séria filmov zo šedej až čiernej zóny, ale preto, že keď si ho divák pozrie, videl už všetko a nepotrebuje sa obťažovať sledovaním kópií, ktoré sa líšia iba názvami a prudko upadajúcou kvalitou. V tomto filme dokonca pôsobil dôveryhodnejšie, ako vo filmoch nasledujúcich.

Keď som pred 60 rokmi čítal román Mika Waltariho, predstavoval pre mňa veľkolepý zážitok. Dodnes ho mám medzi stovkou mojich najobľúbenejších kníh. O to väčšie boli moje očakávania, keď sa film objavil v ponuke ČT2. Dočkal som sa veľkého sklamania, pričom nedokážem rozhodnúť, ktorý z nedostatkov dominuje. Rovnako ťažko sa mi hľadá niečo, čo ma z filmu zaujalo. A vlastne ani nemám potrebu sa týmto nepodareným filmom zaoberať dlhšie. Zaslúžil by si dve hviezdičky, ale nenahneval ma, iba sklamal.

Navnadený Zefirelliho La Traviatou som si všimol, že režíroval aj Carmen, čo je pre mňa ako absolútneho laika v opernej problematike absolútna jednotka (dokonca som si svojho času kúpil aj celú operu na vinyle). U NinonL som si všimol poznámku, že je táto nahrávka dostupná na YouTube a bolo to. Bol som veľmi spokojný a bez problémov jej dám, ako jedinej opere, štyri hviezdičky.

Asi nie je zriedkavou vlastnosťou starnúcich režisérov, že si ku koncu kariéry nakrútia film, ktorým potešia svoje oko. Prihodilo sa to Kubrickovi (Eyes Wide Shut), Trierovi (Nymfomanka) i Bertoluccimu (Rojkovia). Nie som moralista, takže mi tento sklon neprekáža, len okrem jeho saturácie musí byť vo filme niečo, čo by zaujalo aj po zásahu socialistického cenzora. A to často chýba. K Nymfomanke I som napísal: "Až sa mi žalúdok obracal, keď boli jednotlivé šukačky prerušované rozborom Bachovej hudby alebo zvláštnosťami Fibonacciho postupnosti." A Rojkovia u mňa dopadli takmer rovnako. Ono sa vo filme veľa neudeje a ani veľa zaujímavého nepovie. Všetko sa točí okolo sporo oblečenej Evy Green a keď je už toho príliš, vyjde sa do ulíc kde sa búria mladí ľudia. Síce presne nevedia proti čomu a za čo, ale to možno príde časom. Takže som spokojný, že som film videl, ale k poslednému tangu mám lepší vzťah.

Mám ďaleko k tomu, aby som sa pokúšal o nejaké quasiodborné hodnotenia a rozbory. K spokojnosti mi postačuje, že som 101 ročný a 93 minút trvajúci nemý film bez problémov dopozeral. Oceňujem dobrú prácu pri jeho reštaurovaní. Viacero epizód, či hereckých prejavov vzbudilo môj záujem a rešpekt. Bohužiaľ celá melodramatická línia s armádou spásy a bojom proti alkoholizmu presiahla mieru mojej tolerancie. A keď k tomu pridám hudbu, ktorá v niektorých momentoch výrazne rušila celkový dojem, nemôžem dať tomuto pomerne slávnemu filmu viac, ako tri hviezdičky. Som rád, že sa mi podarilo splniť jeden zo starých dlhov z doby, keď som väčšinu filmov sledoval vo filmovom klube.

Na začiatok si vypomôžem citátom od Škvoreckého: "Já sám vyžaduji pouze nejlepší z nejlepšího, neboť pouze to jest pro mne dosti dobré". V citáte šlo o Predanú nevestu, v tomto texte o La Traviatu. Vo filme sa zišiel Alexandre Dumas ml., Giuseppe Verdi, Franco Zeffirelli, Placido Domingo a ďalší, ktorých nepoznám, aby vytvorili lahôdku pre milovníkov opery (ale nie tých z o Some Like It Hot). Moje tri hviezdičky nevyjadrujú uznanie tomuto konkrétnemu spracovaniu tejto konkrétnej opery, ale moje žánrové obmedzenie. Samozrejme, že som ocenil skvelú výpravu, lokalizoval som známu áriu (zaznie v 12 minúte) do tejto opery a mohol by som spomenúť niekoľko ďalších kladov, ale milovníka opery to zo mňa neurobí. Dodatok: Vo filme zohrala vynikajúci part Teresa Stratas, ktorú som nepoznal. Ale medzi inými interpretkami na YouTube som lepšiu nenašiel. A o najznámejšej árii už viem, že má názov Brindisi.