nascendi

Opäť patrím približne k jednému percentu užívateľov, ktorí hodnotili tento film menej ako troma hviezdičkami. Vôbec ma to neznepokojuje, pretože sa nakrúcajú filmy o vrahoch, deviantoch a všeobecne o menšinách. Sú žiadané a oceňované. Tak prečo by som mal ja s výrazne menšinovým, negatívnym názorom na tento film mať s tým nejaký problém. Prvú hodinu ma film odpudzoval a vo zvyšnom čase nudil. Dokonca som ani ten vychvaľovaný soundtrack nepoznal. Dolan vymyslel štvorcový formát, herci odohrali svoje party skvele, akurát nechápem, čo som si mal z filmu zobrať, aké posolstvo vysielal k divákom? Lebo ak žiadne, tak celý film je iba zábavkou a živobytím pre tvorcov.

Jeanne Moreau nemusela o sebe tvrdiť, že je dámou, pretože dámou bola. Dámou, ktorej oči dokázali divákovi povedať toľko, že iné herečky na to potrebovali mnoho strán textu a kopec rekvizít. Nehrala iba v skvelých a nezabudnuteľných filmoch, ale v čom hrala, v tom aj zaujala. Aj keď neoplývala klasickou fyzickou krásou, dokázala tento zdanlivý handicap svojim herectvom prekonať a zaujať postavenie na stupienku francúzskych filmových ikon. Dokument o nej je zaujímavý a približuje ju zo stránok, o ktorých sa divák z jej filmov nedozvedel.

Potešilo ma, že ČT2 zaradila tento málo známy film do programu. Nie je to príjemný pohľad na dvoch seniorov, ktorí život spolu nahrádzajú životom vedľa seba a aj to im robí problémy. Pritom problémy nevznikajú v partnerovi, ale v nich samotných a keďže si to uvedomujú, vedia aj to, že riešenie nebude jednoduché. Príbeh je zasadený do búranej starej štvrte, ktorá uvoľňuje miesto novej výstavbe. Aj vzťah manželov pripomína búranie niečoho starého, akurát bez náhrady niečím novým životaschopným.Obe ikony francúzskeho filmu podali dôkaz o svojom špičkovom herectve. Filmu som dal štyri slabšie hviezdičky, pretože celkový obraz kazilo niekoľko drobných, zbytočných, ale neprehliadnuteľných nedokonalostí

Pomaly sa zmierujem s tým, že časť filmov, ktoré som pred polstoročím videl vo filmovom klube už neuvidím. Po Piesočnej žene s anglickými titulkami som sa odvážil pozrieť si aj Dávida a Lízu. Je samozrejmé, že pri mojej znalosti angličtiny nemohol byť zážitok plnohodnotný, ani s pomocou automaticky generovaných anglických titulkov. Veď nakoniec išlo iba o to, aby som si film pripomenul a zistil, či tie štyri hviezdičky neboli jeho nadhodnotením. Všetko je v poriadku. Dávid a Líza je mimoriadny, zaujímavý a poetický film, ktorého hlavnou devízou sú herecké výkony oboch predstaviteľov hlavných úloh.

Tie tri hviezdičky sú viac-menej z milosti. Film sa príhodne volá Adresát neznámy, ale podľa mňa je neznámy aj divák. Komu je vlastne ten film určený. Netuším, koho by mohla zaujať tá zbierka blata, špiny, násilia, vulgárnosti, deviácie a iných zvráteností, ktoré mali iba občas nejaký zmysel. Väčšinou totiž pôsobili samoúčelne a som rád, že v neskorších filmoch Ki-Duk-Kima, ktoré som videl už neboli prítomné. Splnil som si povinnosť vidieť ďalší film s viac ako 80 % a som rád, že už skončil.

Som rád, keď mi HBO vráti časť poplatkov vo forme filmov, na ktoré som sa tak dlho chystal ísť do kina, až som tam nedošiel. Film je to bezosporu mimoriadny, či už z hľadiska scenáristického, režijného, hereckého ako aj ďalších. Výsledkom je guľáš, ktorý sám pre seba nazvem ambivalentný guľáš. Pestrosť dejových zápletiek mu dodáva lahodnú chuť, malý záujem o vierohodnosť konania postáv a snaha o politicky korektné zastúpenie všetkých rás a deviácií pridáva pachuť v pozadí. Nepochybne je to film, ktorý má schopnosť zaujať, prekvapiť a byť úspešný. Možno je to film, ktorý časom filmoví historici zaradia do nejakej skupiny, vlny a primerane ju nazvú. Zatiaľ sa mi pre filmy tohto typu najviac páči charakteristika "Skvostne nakrútené nič." Je pravdou, že pripomína Fargo, okrem iného aj tým, že som obom filmom dal po štyri hviezdičky.

Zaujímavý dokument o nerozlučnej klasickej dvojici komikov, ktorý odhaľuje mne dosiaľ neznáme povahové črty, pracovné a životné zvyky, ktoré sú často v rozpore s obrazom, ktorý si divák vytvorí pri sledovaní ich grotesiek. Z filmového hľadiska žiaden zázrak, ide o stereotypne koncipovaný dokument, ale ako sa hovorí, nie každý deň je nedeľa.

Som presvedčený, že s týmto dokumentom môže byť spokojný aj dlhoročný fanúšik Elvisa, za akého sa pokladám. Film je pozoruhodne vyvážený, nič v ňom nie je na úkor iného a kombináciou hovoreného slova s filmovými zábermi sa dosiahla jeho vysoká informatívnosť. Nechýba hudba ako v nepodarenom dokumente Jak šel čas s Elvisem (2007) a opäť je zastúpená v primeranom množstve. Najviac ma zaujal popis Elvisovho detstva, zdrojov jeho neskoršej tvorby a vlastností, ktorými disponoval a ktoré mu umožnili tú nevídanú dráhu. Je veľmi príjemný pocit vidieť po čase dokument, ktorý má všetko, čo výborný dokument má mať.

Dobre obsadená hlúpučká americká komédia (lepšie by sa hodilo slovo kravina). Úmysel pozrieť si ju mi zišiel na um pri pohľade na obsadenie i režiséra. Dúfal som, že v tejto zostave to nemôže byť málo pozerateľné. A bolo. Ani skvelá zostava hercov nezaručila prijateľný výsledok.

Skeče Bennyho Hilla som sporadicky vídal v čase, keď to bolo aktuálne. Nevyhľadával som ich pretože mi pripadali príliš macsennetovské a teda anachronické. Dalo sa na nich zasmiať, veď to už musí byť naozaj nepodarený gag, na ktorom sa zasmiať nedá. Strihový dokument údajne priniesol to najlepšie od Bennyho Hilla, čo v mojom ponímaní znamená priemerné, chvíľami trápne. Určite nemám záujem pozrieť si ďalšie zostrihané alebo pôvodné skeče. Stačilo.