nascendi

Aj keď ide o slávny a oceňovaný (preceňovaný?) film, nemám najmenší problém ho považovať iba za mierne nadpriemernú kriminálku, ktorej dosť chýbala nielen hudba, ale aj atmosféra a nezachraňovali ju ani herecké výkony oboch predstaviteliek. Som rád, že som nevidel americký remake, ktorý je údajne o triedu horší. Nie som sklamaný, pretože sa na film dalo pozerať, ale očakávané nadšenie sa nedostavilo.

Zaujímavý dokument, ktorý pridáva ďalšie sklíčko do mozaiky o škodlivej činnosti človeka voči planéte i všetkým živým tvorom na nej žijúcich. Trestuhodné nakladanie s elektronickým odpadom je už dnes také sofistikované, že je prakticky nemožné ho zastaviť, okrem iného aj preto, že kontrolóri už zistili, že je ľahšie na tomto systéme participovať, než ho obmedzovať. Absencia opravárskych kapacít, obmena funkčných zariadení a podobné nezmyselné konania budú zastavené vo veľmi krátkej dobe. Stačí, aby nastal problém s prírodnými zdrojmi, ako je lítium pre mobily a kobalt pre elektromobily.

Tak som si doprial Ritu Hayworth. Niekto by namietal, že Film-Noir Gilda. Nie, bolo to iba o Rite Hayworth. Tak ako sa nakrúcali filmy s Vlastom Burianom, tak bola nakrútená i Gilda, aj keď uznávam, že po polnoci už moje prirovnania nestoja za nič. V príbehu som sa zle orientoval a ani som mu neveril. Hercov som nepoznal. Napriek oslavným ódam a slabosti nevinných chlapcov zo Shawshanku som Ritu i celý film odsledoval bez osobitného zaujatia a pravdepodobne ma už nebude zaujímať, aké filmy s ňou boli nakrútené a kde by som si ich mohol pozrieť.

Verziu z roku 1981 som videl skôr a nie je vylúčené, že je dôvodom, pre ktorý ju hodnotím rovnako, prípadne o čosi lepšie, ako túto. Existujú aj ďalšie verzie, podstatná je však knižná predloha od J.M. Caina, ku ktorej sa môžu filmové verzie iba priblížiť. Táto verzia môže plne uspokojiť diváka. Jej problémom je podľa mňa nižšia emotívnosť, málo vášne i nevýrazný hlavný predstaviteľ. Výsledkom je mimoriadny film, ktorý pôsobí mierne archívnym dojmom.

Na rozdiel od ostatných som nepociťoval potrebu dopozerať tento paškvil, ktorý je charakteristický pre súčasnú dobu. Neviem kedy začal multiplikačný trend, ten ping-pong medzi tvorcami a divákmi, v rámci ktorého bolo potrebné zvyšovať počet zavraždených znásilnených, počet zničených áut, objektov a stále podrobnejšie znázorňovať nielen sex, ale aj zabíjanie, deviácie a pod. Je to zlý smer, pretože časom sa aj nenároční diváci začnú ošívať, keď počet vrážd stúpa na úkor vierohodnosti príbehu. Aj tento kúlhovnový režisér si zaumienil, že bude americkejší, než Američania a dal do toho všetko. Výsledkom je samoúčelná prehliadka všemožných zvráteností s chabým dejom, ktorá evokuje dve otázky: pre koho? a načo? Tie dve hviezdičky sú pre Dakotu a Guya, i keď nabudúce by si mohli rozmyslieť do akého filmu idú.

Rád som si pozrel dokument o žene, ktorá sa významnou mierou podieľala na obraze hudobnej scény v období, ktoré mám tak rád. Vždy ma poteší stretnutie sa s melódiami a interpretmi, ktorých dôverne poznám. A vďaka filmu som si mohol ozrejmiť, čo všetko táto nevšedná žena pre hudbu toho obdobia znamenala.

Tie štyri hviezdičky sú pomerne slabé, pretože sú syntézou neskutočného výkonu Eddieho Redmayna a vcelku priemerného životopisného filmu o nevšednom človeku. Je smutné, keď v chorom a nevládnom tele sídli geniálny mozog a obrovskom počte krásnych tiel sídlia mozočky malé a nevýkonné. Film je zaujímavý napriek tomu, že neprináša veľa nového tým, ktorí sa aspoň trochu o život a dielo Stephena Hawkinga zaujímali.Predstavujem si, aký by to mohol byť úžasný film, ak by všetko ostatné bolo na úrovni Redmayna.

Chtiac nechtiac som bol nútený aj v tomto prípade jedne hviezdičku vziať. Nie je to zlý film, ale aj na druhý pokus prešiel mimo mňa. Zaujala ma v podstate iba ústredná skladba a k všetkému ostatnému, čo sa dialo na obrazovke, som nepocítil žiaden vzťah. Videl som niekoľko lepších filmov o nenaplnenej veľkej životnej túžbe.

V tomto filme sa zišli najmenej štyria výborní herci, medzi ktorými dominuje veľký herec vedľajších úloh - Robert Duvall. Mohol sa pokojne volať ako ten starší český film - Návrat strateného syna. Prostredie súdov a rodinné vzťahy sú častým námetom amerických filmov. Až takým častým, že ich je po čase dosť ťažké od seba odlíšiť. Tých 141 minút som bez problémov prežil, horšie bolo, že som mal na konci pocit zmarenej príležitosti. Je vinou režiséra i scenáristu, že nepremenili výborné vstupy (herci a 50 miliónový rozpočet) do adekvátneho výstupu. Viackrát som mal z ich práce pocit, že film nedokázali udržať vo svojich rukách a ten sa im chaoticky rozbehol nežiaducimi smermi. Škoda, mohlo a malo to dopadnúť úplne inak.

ČO má človek očakávať od westernu? Sympatického klaďasa, odpudzujúceho záporáka, boj dobra so zlom, v ktorom dobro nesmie prehrať, romantické prostredie, peknú hudbu, pekné ženy v úzadí. Veľa z toho sa dá nájsť vo westerne s Valdézom. Tvrdohlavá snaha o 100 dolárov sa stáva principiálnou a dej uveriteľným, pretože takí ľudia kedysi žili. Trochu mi to pripomenulo Gibsonovu Odplatu. Nepovažujem tento film za mimoriadny, ale spokojnosť neskrývam.