nascendi

Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Hra bez pravidiel je medzi neznámymi, až zabudnutými kriminálkami právom. Spočiatku som bol celkom spokojný, ale postupne sa to kazilo až do hlúpučkej záverečnej časti. Svojho času som čítal, že afgánsky chrt patrí k najhlúpejším rasám psov a je schopný zablúdiť na konci vodítka. Napadlo ma to, keď som sa zamýšľal nad tým, čo to mohlo byť za scenáristu, ktorý to spáchal.

Najmenej 60 rokov žijem v prítomnosti Elvisovej hudby. Pretrpel som desiatku jeho filmov, pozrel nejaké dokumenty a tento Luhrmannov zázrak mi naozaj k šťastiu nechýbal. Dosť ľutujem mládež, ktorá by chcela prostredníctvom tohto filmu spoznať život a tvorbu Elvisa. Zvolili si zlú cestu. Retrospektívne zisťujem, že na spočítanie kvalitných životopisných filmov, ktoré som videl mi bohato stačia prsty jednej ruky.

Keď uvážim, aký bohatý život prežil Emil s Danou a pridám k tomu takmer sto miliónový rozpočet, tak nemôžem inak, než označiť výsledok za priemerný a teda očakávania nenapĺňajúci. Herci patria medzi jednoznačné pozitíva filmu, bohužiaľ v rámci celku neprevažujúce. Od životopisného filmu očakávam predovšetkým príbeh. Príbeh zaujímavý, inšpirujúci. A ten tu chýbal. Namiesto neho bolo množstvo drobných epizód, miešania časových rovín a pochybné priority, vďaka ktorým sa zaujímavé momenty dostali do titulkov a zbytočné na plátno. Opäť mi výsledok pripomínal sklíčka z mozaiky, ktoré sa navzdory prianiu tvorcov neposkladali do obrazca.

No, žiaden zázrak. Z nosného príbehu vytvorili tvorcovia priemerné dielo. Mohlo byť predovšetkým kratšie, aby pôsobilo dynamickejšie. Nie som odborník na ostravský dialekt, takže som to lopotenie sa pražákov s ostravčinou nebral príliš osudovo. Ale prekážalo mi to silené hranie sa na chlapákov, drsňákov. To som im jednoducho neveril aj keby používali dvojnásobok vulgarizmov. A tam, kde bolo potrebné pridať, teda bezprostredne po nešťastí, tam to prebiehalo, ako keď sa v škole rozdávajú vysvedčenia a žiaci sa dozvedajú, kto prepadol. Celkov to nemôžem hodnotiť inak, ako málo využitú príležitosť. A mimochodom, nepochopil som, prečo Hesovi namaľovali oči.

Moje ponímanie troch hviezdičiek je širokospektrálne, takže obsiahne celú trojicu alibi. To však neznamená, že celú trojicu považujem za rovnocennú. Kde alibi nestačí považujem z celej trojky za najzmätočnejšie, tvorcovia asi nemali ujasnené, čo vlastne chcú vytvoriť a spoliehali sa, že to za nich vyrieši populárna dvojica  Höger-Bek. Nevyriešila.

Nič som pred sledovaním o filme nevedel. Dodatočne som sa dozvedel, že išlo o český noir a Marvan s Medřickou hviezdili. S hodnotením uvedenej dvojice je možné súhlasiť, s významnejším miestom tejto detektívky v dejinách filmu asi nie. Patrí k filmom, ktoré sú tak zaľudnené a tak prekomplikované, že ma dlho pred koncom prestáva zaujímať kto, čo a prečo. Takže príjemné prekvapenie sa pri bádaní po neznámych filmoch opäť nekonalo.

Tak a mám to za sebou. Videl som 20. najlepší film v celej histórii filmu. Rýchloposun som použil iba minimálne. Na druhej strane som sa usmial viackrát, ako na niektorých filmoch zaradených medzi komédie. Celý život som bol presvedčený, že úspech v armáde sa dosahuje presným, prísnym a neodkladným plnením rozkazov (samozrejme iba vtedy, ak veliteľov nevyberajú podľa politickej príslušnosti). Tento a mnoho ďalších filmov ma presviedča, že najdôležitejšie je byť v správnom čase na správnom mieste a mať kopec šťastia. Neviem či je tento film lepší ako pôvodný Top Gun a je mi to vcelku jedno. Osobne sa mi aj tak najviac páči paródia z Horúcich striel.

Zaujímavý pokus, ktorý vyťažil maximum z ústrednej dvojice hercov a nádherného prostredia.  Na hodnotenie "mimoriadny film" však podľa mňa nedosiahol. To by musel byť žánrovo jednoznačnejší a od chvíľkového pátosu zbavený. V každom prípade považujem tento film za neprávom prehliadaný.

Tento pomerne neznámy film som si pozrel iba kvôli Paulovi Newmanovi a urobil som dobre. Jeho je ťažké objaviť v nejakom filme, v ktorom by hral zle. Ann Blyth sa pri ňom nestráca a všetko dobre rámcuje atmosféra, ktorá v spoločnosti a v jej zábavných podnikoch existovala. Prostredie prohibície je už iba takou čerešničkou na torte. Film ako celok neobsahuje nič výnimočné, ale na druhej strane ničím nesklame. A to nie je málo.

Dobre sa na film pozeralo, úspešne to odsýpalo a dobro nakoniec zvíťazilo. Nemá najmenší význam zamýšľať sa nad neuveriteľnými náhodami, dejovými bypassmi, odolnosťou kladných hrdinov voči zraneniam a bolesti, nenažranosťou zločincov, ktorí bez ohľadu na výšku lupu lúpia ďalej, kým ich Jason nepostrieľa. Kladom je profesionálna úroveň nakrúteného deja, na ktorej si Guy Ritchie vždy dáva záležať. Záporom prakticky všetko ostatné.