Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Krimi
  • Akční
  • Dobrodružný

Recenze (3 654)

plakát

Pán sedmi moří (1940) 

Bez väčšieho záujmu som si pozrel film, v ktorom som bol zvedavý najmä na Errola Flynna. Patrí sa vidieť aspoň jeden film s týmto hrdinom dobrodružných filmov, pokračovateľom Douglasa Fairbanksa a predchodcom napr. Johnnyho Deppa. Tým môj záujem o filmy tohto typu končí. Námorné bitky pred piatimi storočiami a šermiarske súboje nikdy nepatrili k mojim záľubám.

plakát

Ninočka (1939) 

Celkom dobre som sa zabával na 80-ročnej romantickej komédii Wilderovského razenia. Greta Garbo ma prekvapila hneď dvakrát. Spočiatku tým aspergerovsky ladeným ideologickým prejavom a la Sofia Helin z Mostu a neskôr uvoľneným smiechom, ktorý bol u nej taký vzácny. Na časti dialógov je možné sa zasmiať aj dnes. Nepovažujem Ninočku za mimoriadny film, ale ako som napísal v úvode jednorazovú zábavu napriek veku poskytne aj dnes.

plakát

Závěť doktora Mabuse (1933) 

Viem, že Závéť doktora Mabuse má svoje miesto vo filmovej histórii, viem, že Fritz Lang bol významným režisérom. Ale tiež viem, že ma film nezaujal, nerozumiem obdivu užívateľov, ktorí ho hodnotili a tri hviezdičky dávam iba preto, že vo viacerých obrazoch a scénach je zrejmé, že film nakrútil umelec, ktorý svojmu remeslu rozumie. Že mu nerozumiem ja, je iba môj problém.

plakát

Ryanova dcera (1970) 

Meno David Lean sa v mojej hlave spája s enormne dlhými filmami (Most cez rieku Kwai 161 min., Lawrence z Arábie 216 min., Dr. Živago 197 min.). Zmienené tri filmy dostali odo mňa priemerné hodnotenie a okrem dĺžky ma zaujali aj ústredným hudobným motívom. Ryanova dcéra je rovnako dlhá, hudba k nej je síce pekná, ale bez chytľavej melódie a na rozdiel od zmienených filmov nemá za sebou slávne literárne dielo, či príbeh. Napriek týmto handicapom je opäť vizuálne krásna a romantický príbeh v nej je dobre vystavaný. Lenže chudobný dej dáva intenzívnejšie precítiť neskutočnú dĺžku filmu, ktorého sledovanie som musel rozčleniť na dve časti.

plakát

Deset malých černoušků (1965) 

K Agathiným černoškom, či Indiánom som mal vždy rezervovaný postoj kvôli ich vykonštruovanosti. Ale Pollockovo spracovanie je mi veľmi blízke, pretože sa zhoduje s mojou predstavou. Ako bonus tam mám dvoch hercov z My Fair Lady, takže trojkové hodnotenie vyjadruje spokojnosť s filmom, ktorý nemôže prekročiť limity určené literárnou predlohou.

plakát

Tickle Me (1965) 

Vedel som čo môžem čakať od Taurogovho filmu s Elvisom a napriek tomu som si ho pozrel. Nesklamal ma. Dve hviezdičky obvykle znamenajú, že film považujem za zlý, za film, ktorý nemal byť nakrútený a film, ktorého sledovanie ma naštvalo. Tickle Me spĺňa tieto podmienky až na jednu - nenaštval som sa. Ale na priemerné hodnotenie nedosiahol.

plakát

Bazén (1969) 

Dlho som váhal medzi tromi a štyrmi hviezdičkami, ale nakoniec prevážilo vedomie, že nič tak mimoriadne ten film neobsahoval. Je pravdou, že v ňom hrali minimálne dvaja mimoriadni herci, že Jacques Deray dokáže majstrovsky stupňovať napätie. Ale tiež je pravdou, že ten rozbeh napätia bol mimoriadne pomalý, Jane Birkin bola strnulá a francúzsky Columbo bol málo pitbulovitý (aj keď o to ani tak veľmi nešlo). Takže tri hviezdičky považujem za spravodlivé.

plakát

Lola běží o život (1998) 

Aj keď som tento videl až po 20 rokoch od nakrútenia, považujem ho za neoriginálny, hlúpučký a vo svojej podstate škodlivý film. Verím tomu, že sa nájde dosť jedincov, ktorých film utvrdí v tom, že keď sa človek dostane do úzkych, stačí mať nápad, trochu šťastia a hlavne dobre a dlho behať až sa vybehá happy end.

plakát

Raněný lučištník (1975) (TV film) 

Celú dobu som rozmýšľal prečo mali tieto inscenácie u divákov úspech a aj v ČSFD majú vysoké hodnotenie. A došiel som iba k tomu, že vtedy toho na pozeranie veľa nebolo a tak stačilo angažovať dvoch populárnych hercov, dať im texty, ktoré šofér a čašníčka nikdy nepoužívajú a vtedajší diváci boli spokojní. Dnešní pozerajú niečo úplne iné a tak tam ostalo tých 80 %, ktoré ma zmiatli.

plakát

Tvář toho druhého (1966) 

Veľmi zaujímavá dráma nielen o tom, aký význam má tvár v spoločenskom živote. Pre políciu sú často postačujúce odtlačky prstov, ale tvár vyjadruje veľa zo života jej nositeľa. Nie nadarmo sa vraví, že po štyridsiatke je už každý zodpovedný za svoju tvár. Nečudo, že rozsiahle poškodenie tváre spôsobuje psychické problémy postihnutého, ktoré sa neobmedzujú iba na problémy s opätovným začlenením do spoločnosti. Tešigaharov film som chcel vidieť nielen preto, že Abého knihu mám vo svojej knižnici, ale aj preto, že jeho Piesočnú ženu považujem za výborné dielo. Som spokojný a jediné, čo mi mierne prekážalo bolo priveľa filozofovania.