nascendi

U ázijských filmov som dosť citlivý na odlišnosť našich kultúr a som schopný pozitívne vnímať iba niektoré. Old Boy k nim nepatrí. Ak by som mal stručne vyjadriť môj celkový dojem z neho, budem parafrázovať slová jedného z komentátorov - bola to sugestívne nakrútená blbina. Pozeral som to bez väčšieho záujmu, neodpudila ma chobotnica, zuby, ani jazyk, nepremýšľal som nad zákutiami ľudskej mysle, ani nad zámermi tvorcov filmu. Iba som pozeral a pozeral, až bol naraz koniec - a nič. Aj taký býva môj dojem z niektorých filmov.

Keďže patrím ku generácii, ktorá začínala japonskou Godzilou z roku 1954, nečudo, že som bol spokojný s pôvodným Jurským parkom i keď iba z hľadiska počítačovej animácie. Jurský svet je dôkazom, že počítačové animácie sa dostali za dvadsať rokov o pekný kus dopredu, ale tvorcovia ostali zamrznutí a žiadne prekvapenie sa tentoraz nekonalo. Príklad zbytočnej recyklácie, ktorú nebolo treba nakrúcať. Počítačoví animátori sa mohli so svojimi kúzlami vyblázniť na niečom inom, originálnejšom.

Zakázaná zóna okolo Černobyľskej JE je lákavým miestom pre výskumníkov. Poznatky o tom, ako príroda a staré ženy reagujú na množstvo rádionuklidov v prostredí sú veľmi cenné. V zakázanej zóne sú kapitálne kusy zveri, veľké ryby vo vodných tokoch a bábušky, ktoré prežívajú aj v týchto podmienkach. Nie snáď preto, že by rádioaktivita bola prospešná, ale preto, že zóna bola vyľudnená a ničivý vplyv človeka na čas ustal. A bábušky sú už také staré, že bude ťažké zistiť, ako sa na veku dožitia podpísala rádioaktivita a ako pocit, že sú doma vo svojom prirodzenom prostredí a nie presadené do nejakého domova dôchodcov 200 km ďaleko. Film nepovažujem za vydarený, ale vďaka aj zaň. Neprajem nikomu dožiť sa doby, keď celý svet bude jednou zakázanou zónou. Hlupákov na vedúcich postoch, ktorí koketujú s myšlienkou vyskúšať to je stále viac.

Tak po dlhšom čase film, ktorý ma potešil. Vôbec som sa nezamýšľal nad spleťou odbočiek a falošných stôp a nechal som sa unášať dejom, ktorý vyvolával trvalé napätie, k čomu prispieval aj hudobný podklad. Veď ani v Rašómonovi som nepátral po tom, ktorá z historiek je pravdivejšia a v Cayattových filmoch som sa pravidelne strácal bez toho, aby to zmenšilo môj dojem. Nie som z tých, ktorí sa radi pochvália, že vraha odhalili už v 38 minúte. Iba ten, ktorého takýto film poteší.

Nemal by som byť nejako zvlášť prekvapený, keď po takmer polstoročí vidím televíznu inscenáciu, ktorá ma v dávnej minulosti celkom slušne pobavila a dnes som už iba ťažko skrýval pocit nudy a trápnosti. Napriek tomu si myslím, že za hrdinské herecké výkony si aj dnes zaslúži priemerné hodnotenie. Veď vtedy v televízii nebolo čo pozerať.

Menšiny sa správajú rovnako bez ohľadu na to, či sú menšinami národnostnými, náboženskými, etnickými alebo akýmikoľvek inými. Buď sú reálne ohrozené alebo si pocit ohrozenia kultivujú. A ich trvalým poslaním je boj za ich práva, ktoré sa v určitom čase stávajú nadprávami. Majorita na snaženie sa menšín reaguje bagatelizovaním ich práv a vytváraním zjednodušených pohľadov na ne. Potom sme svedkami, že neúspešný človek vidí príčinu svojho zlyhania "vo svetovej nadvláde Židovstva", "v parazitickom charaktere života Cigánov", "v pomaďarčovaní Slovákov" atď. A keď menšinám v reálnom živote chýbajú vhodné príklady, siahnu po heslách ako holokaust, rasizmus, xenofóbia a pod. A o tom je celý tento film, ktorý pokladám za nevydarený. Zúfalé hľadanie príkladov antisemitizmu, výlet mládeže do koncentračných táborov v Poľsku, pri ktorom sa nedarilo naplniť očakávanie, že mládežníci hlboko precítia udalosti, ktoré sa stali pred mnohými desiatkami rokov. Ani deti z Latinskej Ameriky by ťažko nachádzali v sebe emócie na miestach, kde boli obetované tisícky zajatých nepriateľov. Finkelstein mal pravdu v tom, keď poukázal na Sudan, Darfúr, Tibet a pásmo Gazy, pretože neustále tlačenie antisemitizmu do popredia jednak nezodpovedá skutočnosti a jednak pôsobí kontraproduktívne. Je dobré pamätať na minulosť, ale je zlé žiť minulosťou.

Čítal som o Rommelovi, videl som Valkýru, aj nejaké dokumentárne filmy, ale tajne som dúfal, že tento životopisný film mi prinesie nejaké nové informácie, nové pohľady na úlohu legendárneho Rommela v závere II. svetovej vojny. Nepriniesol. Bola to taká televízna inscenácia, v ktorej sa motali vysokí vojenskí hodnostári v nažehlených uniformách a deklamovali texty, ktoré vypotil snaživý scenárista. Sledovanie filmu nepovažujem za stratený čas, ale ťažko by som si vybavil, čo ma na filme najviac zaujalo. Asi iba to mizerné stvárnenie Hitlera.

Zaujímavý dokument o africkej prírode, ktorý síce neprináša veľa nových informácií, ale poteší oko diváka svojou vizuálnou stránkou. Jeden z filmov, na ktoré by som sa chcel vybrať do kina kvôli 3D zážitku.

Ľudia sa vo všeobecnosti správajú ako pomaly varené žaby. Dlho sú spokojní, čičíkaní falošným pocitom bezpečia a keď sa spamätajú, je už neskoro. Všetky diktátorské krajiny, v ktorých mocipáni dokázali prekročiť bod, za ktorým už niet návratu, dopriali ľuďom dlhodobú diktatúru a teror. A je úplne jedno, či to boli Castrovci na Kube, Pol Potovci v Kambodži, Kimovci v Kórei alebo báťuška Stalin s nasledovníkmi v Rusku. Aj recept bol vždy rovnaký. Vodcov pozabíjať, ostatných zastrašiť a po vytvorení atmosféry, v ktorej sa boja aj príbuzní navzájom to majú vyhraté. Nejaké pochody, upálenia alebo krik novinárov na tom nič nezmenia. Ani spoliehanie sa na zahraničnú pomoc a solidaritu. Osobitne, keď v krajine nielenže nie sú zásoby ropy, ale ešte aj cena pohonných hmôt zo dňa na deň stúpne na dvojnásobok.

Vždy ma poteší, keď naďabím na kvalitný film, o ktorom som nič nevedel a ktorý je navyše skrytý pred zrakmi užívateľov ČSFD. Takým je film La Cage, v ktorom napodiv nehrá (zaplaťpánboh) Nicolas Cage. Film, ktorý s profesionalitou im vlastnou ťahajú Lino Ventura a Ingrid Thulin. Film o nápade opustenej ženy, ktorým chce dospieť k vysvetleniu a pochopeniu toho, čo sa stalo i toho, prečo sa tak stalo. Ten nápad je strelený, dobre zrealizovaný a celý čas som tŕpol, či sa nezopakuje situácia z filmu Klíč k minulosti a Ingrid Thulin nebude mať možnosť použiť kľúč od klietky. Dialógy nie sú vycibrené do dokonalosti, ale o to viac mi pripadali prirodzené aj v neprirodzenej situácii. Tú jednu hviezdičku si vzal so sebou záver typu Deus ex machina.