nascendi

Hodnotenia užívateľov poskytujú riadnu dávku prekvapení akéhokoľvek druhu. Keď som si tento film nahrával, mal 91 %, keď som si ho pozrel, má 78 % a je možné, že sa časom ešte viac priblíži k môjmu hodnoteniu, ktoré mi dúfam nikto nebude zazlievať.

Filmov s podobnou problematikou som už videl niekoľko a tento sa zaraďuje k tým lepším. Je optimistický, bez depresívnych, či slzopudných vložiek a pôsobí celkom realisticky. K celkovému výsledku levím podielom prispel Eddie Marsan v titulnej úlohe, ale aj primerane odľahčený prístup a znesiteľná dĺžka.

Film som si matne pamätal a zaujímalo ma, ako tento posledný Fričov film budem vnímať po rokoch. Videl som vyše 30 Fričových filmov, poznám väčšinu Dietlových predlôh a Sováka príliš neobľubujem. Na rozdiel od Mileny Dvorskej, ktorá v mojich očiach patrí do prvej päťky najkrajších českých herečiek. Film považujem za mierne zábavnú socialistickú krimikomédiu, kde je všetko pekne upratané, aby nikto nehľadal dvojzmysly, skrytú kritiku režimu alebo dokonca úspech pri podvode. Na druhej strane voice-over  ušetril mnoho vysvetľovania a pohol dej dopredu.

Tak a mám za sebou ďalší z dlho nevidených filmov a je už klasikou, že väčšina z nich prežije moje opätovné sledovanie so stratou hviezdičky. U najmenšieho kina nemám o správnosti tohto kroku najmenšie pochybnosti. Je to rokmi zvetraná komédia, u ktorej som sa zasmial iba na posledných slovách, ktoré vo filme zazneli. Inak som sa pri pozeraní dosť výrazne nudil, pretože ten námet podľa mňa vystačuje na polhodinovú televíznu jednoaktovku.

Námet je samozrejme zaujímavý, i keď rôznych filmov s topkami najrôznejšieho druhu sú desiatky. Nemôžem považovať tento film za mimoriadny, pretože ničím neprevyšoval ostatné.

Dobre pozerateľný film s inteligentne napísaným scenárom, nevtieravou hudbou, zaujímavou atmosférou a štandardne skvelými hereckými výkonmi hlavných predstaviteľov. Cenné na filme je, že nie je čiernobiely, že postavy nie sú vyložene kladné, ani vyložene záporné a najmä to, že sú uveriteľné. Z filmu trvale dýcha atmosféra malého amerického mestečka s radosťami i strasťami jeho obyvateľov. Len neviem, prečo som mu nedal štyri hviezdičky. Ak na to prídem, tak to napravím.

Je mi to ľúto, ale v mojich pocitoch po dosledovaní filmu prevláda sklamanie. Pravdepodobne to spôsobili priveľké očakávania. V každom národe a v každej kritickej dobe sa nájdu Chamberlainovia a Churchill. Chytráci, ktorí volia ústupky a kompromisy so stratou tváre a tí, ktorí sa so zurvalosťou buldoga valia vpred aj keď vyhliadky na ich úspech sú minimálne. Tohto zápasu sa mi vo filme nedostávalo a namiesto toho som dostal obraz rozplizlý mnohými nepodstatnými detailmi. Ale bohužiaľ, takýto dojem u mňa prevláda u väčšiny životopisných snímkov.

Celkom zaujímavý dokument od Hirošimy po Cára, pripomínajúci, že nie je technickým problémom zostrojiť bombu, ktorú by nebolo kde vyskúšať. Cenné bolo poukázanie na chybu vo výpočtoch, ktorej dôsledkom bola trojnásobne silnejšia bomba, než bolo vypočítané. To iba svedčí o tom, že najlepší vedci už vtedy pracovali na zbraniach, ktorých sila presahovala ľudskú predstavivosť a svoju prácu vnímali iba ako gigantické a drahé pokusy, ktoré si mohli dopriať. Dnes sú jadrové zbrane trochu v úzadí a nebezpečenstvo sa nemeria v kilotonách a megatonách, ale v státisícoch vyznávačov Alaha. Ale jadrové zbrane v depozitoch stále sú. Samotný film považujem (asi pre nedostatok filmového materiálu) za nevyvážený. Okrem toho bez ohľadu na opis konkrétneho jadrového výbuchu zobrazoval hríby z rôznych výbuchov. Ale inak vhodný materiál pre informáciu generácie, ktorá studenú vojnu a preteky v zbrojení nezažila.

Aj keď ma môžu označiť za kultúrneho ignoranta, bez mučenia priznávam, že opery a muzikály neobľubujem. Aj keď West Side Story a Hair sú v desiatke mojich najobľúbenejších.  To však ani zďaleka nie je prípad Najväčšieho showmana. Možno by som bol zhovievavejší, ak by šlo o životopisný film o P.T. Barnumovi. Ale zvoliť formu muzikálu bolo dosť riskantné a pre mňa neakceptovateľné osobitne preto, že hudba k tomuto muzikálu ma ani v jednom prípade nezaujala. Počas filmu som mal väčšinu času pocit, že sledujem nejakú estrádu. Takže tri a ani kúsok navyše.

Nezvyknem plytvať päťhviezdičkovým hodnotením, o čom svedčí aj to, že predchádzajúce som dal novému filmu takmer pred poldruha rokom. Ale u Najvyššej ponuky som presvedčený, že je zaslúžené. Giuseppeho Tornatora som si po dvoch priemerných filmoch všimol až pri Neznámej, ktorá ma na rozdiel od časti kolegov užívateľov uchvátila. Ešte čakám na Kino Raj, bez ktorého je názor na neho neúplný. U Najvyššej ponuky som prehliadol žánrové zaradenie "krimi", takže ma vývoj v poslednej pätine filmu zaskočil nepripraveného, pretože som film vnímal ako mystériou ozvláštnenú romantickú drámu. Atmosféra filmu je aj vďaka hudbe majstra Morriconeho veľkolepá a lepšieho herca na stvárnenie role Virgila Oldmana si ani nedokážem predstaviť. Pred Silvestrom budú film reprízovať a tak si ho vychutnám ešte raz, pretože patrí k filmom, ktorým opakované pozretie prospieva.