nascendi

Život by mal začínať smrťou a končiť orgazmom, a nie naopak, vyjadril sa kedysi Donald Sutherland nevediac, že jeho ideu už pred mnohými rokmi neopakovateľným spôsobom naplnil Oldřich Lipský. Neopakovateľným v zmysle kvality i možností remaku. Pretože Happy end, to je nápad. Nápad, ktorý sa jeho realizáciou spotreboval a nikto, kto vie napočítať do piatich, už ten nápad nevyužije. Nápad geniálny, realizácia vynikajúca. Napriek tomu, že sa pri sledovaní neplieskate do stehien a neváľate po zemi, ale od začiatku do konca máte na tvári spokojný obdivný úsmev, ktorý postačuje na to, aby ste filmu dali takmer plný počet hviezdičiek, ako som to urobil ja.

Od prvej do poslednej minúty sledovania Kassovitzovho filmu máte dojem, že sledujete dokument z nie príliš vzdialenej doby. Svoju úlohu v ňom zohral aj použitý čiernobiely materiál, ale rozhodujúce bolo, že traja herci s dominujúcim Vincentom Casselom, pochopili a zvládli zámer scenáristu, režiséra a strihača v jednej osobe. Prekvapilo ma, že nie je dôležité, či ide o mladíkov z multietnickej Parížskej štvrte, z favely v Riu alebo cigánskej osady na Východnom Slovensku. Stále sú to rovnaké záujmy a slovník, rovnaké pohyby a gestá a najmä prebytok nenávisti, ktorá hľadá objekt svojho uplatnenia. Ale tiež na druhej strane rovnako bezmocní občania a bezradná polícia. A rakovina násilia sa šíri za nezúčastnených pohľadov mocných, ktorí jej nádor neodstránili v čase, keď bola ešte nádej na vyliečenie. Ani môj odpor k indivíduám zobrazeným vo filme mi nezabránil dať tomuto podnetnému dielku štyri hviezdičky.

Morgiana nepatrí k často reprízovaným filmom v programe našich staníc, preto som sa k jej opakovanému zhliadnutiu dostal až po viac ako tridsiatich rokoch. Mal som obavy, aby ma nesklamal tak, ako mnohé filmy z obdobia mojej mladosti. Našťastie Herzova voľná adaptácia Grinovej novely má čo ponúknuť aj dnes. Starostlivá výprava, kostýmy Ester Krumbachovej, atmosférická hudba, nápaditá kamera a najmä strhujúci výkon Ivy Janžurovej v dvojúlohe vytvárajú dielo, pri ktorom sa divák nenudí, napriek pomerne jednoduchému príbehu. Ako v minulosti, tak i dnes som mal pocit, že sledujem strašidelný romantický príbeh z anglického prostredia. A pôvodné štyri hviezdičky ostali nedotknuté.

Neviem o čom je dánsky manifest Dogma, ale s určitosťou viem, že som práve dopozeral vynikajúci film. Kedysi sme vraveli: "To je ako vo filme", keď sme chceli vyjadriť, že je niečo neskutočné, nereálne. Ak by sa nakrúcali iba takéto filmy, nikto by také prirovnanie nevymyslel. Pravdivosť, uveriteľnosť, nevyumelkovanosť, to pokladám za najväčšie devízy tohto filmu, ktorý chvíľami sledujete, ako dokument. Herci boli bezchybní, dialógy sa nezrodili v pracovni, ale boli odpočuté. Hudba mi výnimočne vôbec nechýbala. Btw. všimol si niekto podobu Madsa Mikkelsena (v tomto filme) s Pavlom Liškom?

Iba včera som písal o svojej precitlivenosti na historické reálie, ak sa týkajú doby, v ktorej som žil, a deň po vydarenom PF 77 som mal možnosť vidieť ďalší film, ktorý ma prekvapil a potešil. Vracenky sú málo známym, ale veľmi vydareným retro filmom, ktorý upúta nielen čudným názvom. Dobrým nápadom bolo pozrieť sa na zlé obdobie našich dejín optikou desaťročného chlapca a ešte lepším nakrútiť film ako čiernobiely. Potom už stačilo dohliadnuť na to, aby štyridsaťročný odstup od zobrazovaného obdobia nebol viditeľný a výnimočný film bol na svete.

Som precitlivený na každý detail vo filmoch zobrazujúcich dobu, v ktorej som žil. Preto som nemal problém nedoceniť slávne Pelíšky a tomuto televíznemu dielu dať štyri hviezdičky. Oceňujem na ňom nielen kvalitný scenár a autentický výkon Vlasty Chramostovej, ale aj dotváranie dobovej atmosféry prelínaním dokumentárnych a hraných záberov. Na druhej strane si myslím, že jemnejšie a tým aj rafinovanejšie zobrazenie funkcionárov, policajtov a eštébákov by účinok TV filmu na mladých divákov zvýšilo.

Historické filmy nie sú práve mojou parketou, k veľkému Williamovi zhliadam s nekritickou úctou a Kennetha Branagha som si doteraz nevšimol. Preto som pred sledovaním Henricha V. nemal veľké očakávania. Bol som však veľmi príjemne prekvapený majstrovským uchopením predlohy, jej nedivadelným poňatím a najmä realistickou dobovou atmosférou. V historických filmoch ma znechucujú vymydlení herci s vybieleným chrupom a bezchybných kostýmoch, o herečkách ani nehovoriac. V tomto filme som si užil takmer všetko čo mi bolo ponúknuté, od jazyka, cez psychológiu postáv, kráľovskú vznešenosť, bojové scény a úchvatnú hudbu, takže obočie som zdvihol vlastne až niekedy v závere pri komplikovanom dvorení. Nič to však nezmenilo na poctivých štyroch hviezdičkách, ktoré film odo mňa dostal. A pri zmienke o Kennethovi Branaghovi už budem vedieť o koho ide.

Zvedavosť a chýbajúci komentár ma motivovali k tomu, aby som sa na Osobného strážcu pozrel ešte raz a zistil, prečo existuje taká silná averzia nielen k filmu, ale aj ku Kevinovi Costnerovi. Nezistil som ani jedno, ani druhé, ale utvrdil som sa v tom, že Osobný strážca je príjemný romantický film (s prienikmi z iných žánrov), ktorému pôvodné štyri hviezdičky bez problémov ponechám. Okrem iného aj preto, že ukázal Whitney Houston v poslednom dobrom období pred jej strmým alkoholovo-drogovým pádom a do slovníka bežných ľudí pridal nové slovo "bodygárd".

Nestáva sa často, aby som po opätovnom zhliadnutí päťdesiatročného filmu nesiahol na pôvodne udelené hviezdičky. Kazanovo Trblietanie v tráve v skúške časom obstálo. Niekomu môžu morálne postoje, dialógy i emotívne reakcie pripadať prehnané, ale to je skôr dôsledkom rýchle sa meniaceho sveta, než slabinou filmu. V tomto mnohovrstevnom filme sa moja obľúbená Natalie Wood trblietala ako jagavý klenot. Výborný scenár, Kazanova réžia i spoľahlivé výkony ostatných hercov dali vzniknúť filmu, ktorý má čo povedať aj súčasníkom.

Rozhovor považujem za veľmi vydarenú snímku muža, pre ktorého je perfektne odvedená práca zmyslom i náplňou jeho nudného a stereotypného života. Harry Caul odpočúva na objednávku rozhovory cudzích ľudí a mimo práce je to citovo vyprahnutý suchár, z ktorého sa až práši. Aj poručík Columbo bol v obnosenom baloňáku príťažlivejší, než Harry v jeho pršiplášti. Záver filmu v štýle kto čím zachádza, tým aj schádza je trochu uletený, ale celkovo na film so životným výkonom Gene Hackmana nedám dopustiť.