nascendi

Znásilnenie nie je bežným filmom o zločine, jeho vyšetrovaní a súdení, akých som už videl desiatky. Zvláštny je už tým, že znásilnenie poníma ako násilný trestný čin, ktorý má so sexom spoločné nanajvýš "miesto činu". Ďalej tým, že sa, pre mňa po prvý krát, zaoberá otázkou podielu viny, zdanlivo nezúčastnených fanúšikov, na zločine. A nakoniec presvedčivosťou, s akou sa úlohy zhostila Jodie Foster. Ona je aj hlavným dôvodom, pre ktorý má film štyri a nie tri hviezdičky. Len tak mimochodom. Viem, že Jodie Foster nevyniká výškou, ale doteraz mi v žiadnom filme nepripadala taká malá. Možno to bolo zámerné, aby vynikla jej zraniteľnosť v porovnaní so skeletom násilníkov.

Na Gilberta Grapea som sa tešil a nebol som sklamaný. Veľmi dobrý scenár, množstvo dejových línií a tiež aj podnetov na zamyslenie by možno vyznelo nazmar, ak by nebolo podporené bravúrnym hereckým výkonom Leonarda DiCapria a zaujímavými hereckými kreáciami Johnnyho Deppa a Juliette Lewis. Lasse Halströma som pri jeho predchádzajúcich filmoch trochu prehliadal. Ale pustiť sa ohmatávania hraníc, po ktoré má siahať príbuzenská spolupatričnosť, aby neničila život tým, ktorí nezištne pomáhajú, dávajúc na misku váh svoj vlastný nenaplnený život, to je téma hodná majstra a mne osobne blízka. Rád som videl tento film a nie je vylúčené, že mu pri repríze pridám jednu nestabilnú hviezdičku.

STV z neznámych dôvodov zaradila do vysielania tri významné sovietske filmy: Baladu o vojakovi, Príbeh ozajstného človeka a Osud človeka. Dnes som si pozrel posledný menovaný a som spokojný. Bondarčukovi sa podarilo povinnú ideologickú náplň filmu zredukovať iba na demonštráciu toho, čo dokázal a musel vytrpieť prostý ruský človek, aby odrazil vpád Nemcov. Mnohé obrazy z tohto čiernobieleho filmu sú krásne komponované, Bondarčuk režisér dobre ukočíroval Bondarčuka herca a tak ani nemá význam zaoberať sa niekoľkými nedostatkami, ktoré znižujú celkové hodnotenie.

Veľmi príjemné prekvapenie. Nebyť gudaulina, určite by som oň prišiel (má "iba" 75 %). Napriek vďake za sprostredkovanie však s ním nemôžem súhlasiť, že je to film o jednej nešťastne zemi a nešťastnej dobe. Ja ho vnímam ako film o ľudskej zlobe, fanatizme, túžbe po dominancii a tieto vlastnosti nie sú viazané na konkrétnu zem. Stačí hocikde dodať trochu náboženského, nacionálneho alebo rasového agaru a Severné Írsko bude aj tam, kde by ho nikto nečakal. Film je veľmi dobre nakrútený a zahraný, realistický, ponúkajúci množstvo námetov na zamyslenie, doprevádza ho výborná hudba, ktorá znie v ušiach aj po záverečných titulkoch a spoločne s Krvavou nedeľou a V mene otca tvorí trojicu filmov, ktoré treba vidieť, aby sme mali predstavu ako to vyzerá po prekročení Rubikonu. Takže s Boxerom mám iba jeden problém - prečo som mu nedal plný počet hviezdičiek. Iba preto, aby som mal dôvod ho vidieť ešte raz.

Tak som si opäť pozrel Titanic a pridávam nielen komentár, ale aj hviezdičku. K tisícke komentárov je však nemožné pridať niečo objavné, doteraz nenapísané. A tak pridávam iba fakt, že sa nerád sprchujem studenou vodou a nevšimol som si, že by voda vnikajúca do potápajúceho sa Titanicu pretekala nejakými výmenníkmi tepla. Teda bola rovnako ľadovo studená, ako v okolitom oceáne. Napriek tomu sa v nej Caprio čvachtal bez viditeľných následkov neprimerane dlho. A to som mu neveril, spomenúc si na sprchovanie pri odstávke teplej vody. Ale to je vlastne jediná výhrada voči tomuto filmu, ktorý je tým, čím je, teda veľkolepou "podívanou". Nemožno ho označiť za gýč, pretože sa na nič nehrá a poskytuje divákovi to, čo od neho očakával. Štyri hviezdičky ako vyšité.

Zaujímavý a napínavý film, ktorý vám na dlho utkvie v pamäti. Paradoxne mi v pamäti utkvelo prakticky všetko, okrem toho najdôležitejšieho - jeho názvu. A tak som sa k výsledku musel prebíjať celou filmografiou Anthonyho Quinna a nedávno som mal možnosť pozrieť si ho opakovane. Pocit výborného filmu z minulosti pretrval. Zistil som, že rolu sadistického esesáka hral "pomarančový" Malcolm McDowell a hral ju tak, že vtlačil pečať celému filmu. Anthony Quinn bol tiež výborný, ale zlo vždy disponuje väčšou dávkou kreativity, takže v hereckom súboji ťahal za kratší koniec, i keď vo filme ... Vôbec som nebol sklamaný a štyri hviezdičky z minula potvrdzujem.

Som rád, že som sa po dlhej dobe dostal k tomuto filmu, z ktorého si väčšina divákov zapamätá iba množstvo detí derúcich sa v priamom prenose na svet. A bez váhania mu pridávam hviezdičku. Vôbec neriešim opisované morality, feminizmus, miesto tohto filmu v tvorbe Věry Chytilovej. Riešim iba životný výkon Dáši Bláhovej, precízny aj v detailoch. To jej klaunstvo navonok mi vzdialene pripomenulo najlepšie filmy Giulietty Massini. Až na občasnú stratu tempa som bol nadmieru spokojný. Takže, ať si kdo chce, co chce říká, odo mňa je to za štyri.

Pomerne krátko po vojne sa Grigorijovi Čuchrajovi podarilo nakrútiť film z vojnového obdobia, ktorý nie je vojnový. Iba jeho súčasníci dokážu oceniť výnimočnosť tohto počinu. Ďalším malým zázrakom je apolitičnosť filmu a takmer chýbajúci pátos. Samozrejme, že nad vykreslením láskavých sovietskych dôstojníkov je treba na chvíľu prižmúriť obe oči, pousmiať sa nad odobratím prineseného mydla nehodnej žene a rovnako aj na úvodnej naháňačke tanku s budúcim hrdinom. Ale to je všetko. Ostatné tvorí poetika v ruskom háve, sympatická dvojica mladých ľudí s modernou, takmer neruskou Žannou Prochorenkovou a dej s viacerými silnými scénami. Prehliadnuť treba príšernú technickú kvalitu filmu, ktorá pripomína filmy nakrútené Dovženkom alebo Ejzenštejnom. Celkovo ide o film, u ktorého Made in USSR neznamená varovanie.

To, že Návrat idiota som si pozrel až dnes iba demonštruje, čo všetko som zameškal a musím dohnať. Pozrel som si ho v ideálnych podmienkach. Správne duševné rozpoloženie, polnočné ticho a stlmený zvuk mi umožnili plne si vychutnať všetko, čo bolo do filmu vložené. Nenásilný odkaz na môjho obľúbeného Dostojevského, krásny a nevtieravý Godárov hudobný motív, excelentné herecké výkony ústrednej trojice (Langmajera bohužiaľ nemôžem k nej priradiť), zaujímavo zvládnuté snové sekvencie, minimalistický dej vytvárajúci celkom slušné napätie a mnoho ďalších predností skladá dohromady film, s ktorým sa ponáhľam do mojej Top 100.

Veľmi dobre pozerateľný hudobný film s realisticky zobrazenou dobovou atmosférou a pohľadom na rockovú scénu z nekrytej strany. Slabinou filmu je podľa mňa Patrick Fogit, ktorý mi vzdialene pripomínal Píďu z Brynychovho nepodarku Romance za korunu. Na druhej strane je Kate Hudson veľmi príjemným prekvapením. Aj keď film nie je možné prijať bezvýhradne, určite patrí vo svojom žánri k tým vydareným.