Zombiepod

Zo Švédska prichádza náramne zábavný a strelený film so zaujímavým, ale úplne výstižným názvom. Európske "Forest Gump na dôchodku" road movie s fantastickým príbehom postaveným na vtipných banalitách a nedorozumeniach, kde aj historické fakty dávajú zmysel. Svižné tempo, výborné postavy a zábavná gangsterská zápletka v druhej dejovej linke filmu dodávajú tradičnú severskú originalitu, ktorá sa trochu pokazila v rýchlo zbúchanom finále. Keby sa tvorcovia so záverom trochu viac pohrajú, nevadila by mi vo filme ďalšia pol hodina navyše a určite by som neváhal s piatou hviezdou.

Edwardsov vzťah ku gigantickým monštrám sa už raz potvrdil, preto bolo po Monsters otázkou času, kým dostane za úlohu zrežírovať práve Godzillu. Najslávnejšia obluda Kaiju v polovične zvládnutom veľkofilme. Práve toto spracovanie sa však nesie v duchu toho najlepšieho z pôvodnej klasiky, láka na nevidené, kedy každá scéna vrcholí nejakým impozantným momentom v sprievode výbornej Desplatovej hudby. Toho čo chýba je však i napriek tomu dosť. Nezaujímavé postavy, prázdny, zbytočný rodinkársky bočný príbeh, ktorý hravo zapadne do akéhokoľvek iného katastrofického filmu. Godzilla nemá struhjúci adrenalín ako Cloverfield, ani zábavný a zároveň veľkolepý feeling ako zatracovaná Emmerichova verzia. Záver bol už len gýčová čerešnička na torte ne-hollywoodskeho, majestátneho blockbusteru, o ktorom po pár hodinách už ani neviem, že som ho vôbec videl.

Božská Ellen Page hrá druhé husle vo filme, ktorý bol skutočne o ničom. Ako fanúšik indie filmov som bol i vďaka hereckému obsadeniu veľmi sklamaný. Bez iskry, bez gradácie, bez emócií, navyše ohromne zaspaté a rozťahané. Touchy Feely ma i skrz krátku stopáž a hŕstku úsmevných momentov nútil to celé vypnúť už po prvej polhodine. A to nie je dobre.

Tam, kde prvý diel končil ako tuctový nudný slasher, Wolf Creek 2 rovnako začína. S tým rozdielom, že je to viac brutálnejšie a divokejšie. Po nástupe nemeckých turistov sa však dej zvrtne na celkom nepredvídateľnú krvavú naháňačku, kde sa síce postavy stále chovajú nelogicky až hlúpo, no inovácie, ktoré McLean do filmu zamiešal, sú skvelé. Naháňačka s kamiónom, lietajúce kengury, historický kvíz, navyše Jaratt je v tomto prípade stelesnený diabol a svoju rolu si nesmierne vychutnal. Wolf Creek 2 je stále "len" prériovým slasherom, no je tak štýlovo nakrútený, miestami zaujímavý a výborne zahratý, že časom sa z neho možno stane i kultovka žánru.

Výnimočne kvalitný, nenápadný film, ktorý budovaním atmosféry a vyvrcholením situácií dosahuje priam desivé momenty. Zaujímavý nápad sa vydaril i dejovým spracovaním, herci sú výborní a finále nečakané a napínavé. Indie hororová kvalitka, ku ktorej niet viac čo dodať.

Toto je pre mňa veľké prekvapenie. Od filmovej adaptácie závodnej hry, ktorá o príbehu nikdy ani nepočula, som veľa nečakal, no Waughovi sa podarilo vyžmýkať z predlohy to najlepšie a dokonca to nejak skomoliť s príbehovou líniou! Need For Speed hravo konkuruje i takým žánrovým jednotkám, ako je Fast & Furious, i keď za volantom by som si vedel predstaviť niekoho charizmatickejšieho, ako je Paul. 90% stopáže sa odohráva v kokpite auta a na cestách, čo je veľké plus, naháňačky a závody sú zvučné a strhujúce, navyše chémia ústrednej dvojice funguje na jednotku. Tento adrenalínový akčný výplach som tvorcom zhltol aj s navijakom, aj keď stopáž je na povrchnú stavbu deja možno málinko prepálená.

V rámci slovenskej tvorby dobré. Pri porovnaní so súčasnými televíznymi žvástmi, ktorými sú programy zahltené, je to niečo svieže a nové, a nehercov, pre malé množstvo dialógov, nie je ťažké zvládnuť. Kameň úrazu je predovšetkým v tom, že vizuálne je to naozaj pomerne odpudivé, tmavý a bezfarebný obraz sa sem príliš nehodí. Ale to je už len typická vlastnosť slovenskej filmovej tvorby, experimentovať všade, kde je to možné, aby sme sa čo najviac priblížili západnej tvorbe. 6 poviedok však nebolo najhorších, niektoré boli dokonca atmosfericky zvládnuté a zaujímavé. Do odpadu by som to určite nehádzal.

Nenechajte sa nijak zmiasť, ide totiž o tuctové akčné fantasy anime, ktorých sú v súčasnosti haldy. Akame ga Kill navyše nemá nejak dlhodobo čím zaujať, príbeh je nanajvýš sterilný, aj keď postavy zaujímavé, a rovnováha medzi humorom a brutalitou niekedy nebezpečne kolíše. Po piatej epizóde nemám motiváciu sledovať seriál naďalej, zábavné to síce je, no radšej ho vymieňam za iný, zaujímavejší.

Marvelovka ako víno. Čím pribúdajú roky, tým sa filmové adaptácie komiksov stávajú vyspelejšími, zrelšími, a Winter Soldier nie je výnimkou. Vtipu, ktorým sú komiksovky povestné, dosť ubudlo, a dej sa uberá vážnejším smerom. Práve príbeh, posunutý z druhej svetovej vojny do súčasnosti, je hlavným ťažiskom filmu - vynikajúco vymyslené a nepredvídateľné, občas možno mierne klišé, no s častými zaujímavými zvratmi. Postavy sú sympatické, akcia je dynamická a extrémne úderná, a audiovizuál ďaleko predčí predošlý diel. Kapitán nie je práve mojím obľúbeným marvelovým superhrdinom, no práve týmto spracovaním ma úplne dostal. Nemám dôvod nedať plný počet.

Vcelku obyčajná dráma o mladistvej dievčine potajme praktikujúcej najstaršie remeslo, ktorá ako film nie je ničím výnimočná. Žiadne emócie, žiadny súcit s hlavnou hrdinkou, no i tak to má niečo do seba. Ozon je režisér výborný, francúzski herci ako vždy dodávajú filmu niečo, kvôli čomu to diváka jednoducho i napriek všetkým negatívam baví.