jakeer

Prakticky sa stotožňujem s komentárom TeeAge. Vystavať dej na takej banálnej udalosti mi príde absurdné... Taktiež, snáď všetky postavy vo filme sa správali neprirodzene, vrátane autobusára v predzáverečnej scéne. Preto ma škrie, že tie predlhé zábery (ktoré ste tu mnohí nazvali ako "medidatívne") nesmerovali nikam. A celé to malo skoro dve hodiny...

Vzhľadom na množstvo tunajších negatívnych reakcií sa musím zastať tejto show. Podľa mňa sa v našej krajine po dlhých rokoch podarilo niečo, čo tu už dávno nebolo. Úspech tejto show spočíva v tom, že jednotlivé vystúpenia majú virálny potenciál, vďaka čomu sa zdieľali aj na sociálnych sieťach a pritiahla tak k TV ľudí, ktorí ju bežne už nepozerajú(ako napr. ja). Tým sa táto show líši od superstarov či talentov, lebo v týchto dvoch súťažiach sa vyrábajú hviezdy z neznámych ľudí a po už teraz milióntom opakovaní nie je možné z toho vydolovať virálny potenciál (takmer nikto už dnes nebude na Facebooku zdieľať neznámu speváčku xyz, ako geniálne zaspievala tú či onú známu pieseň). Avšak v Tvojej tvári napodobňujú (lokálne) hviezdy iné hviezdy a v tom tkvie ten úspech a virálnosť. V relácii tohto typu nejde ani tak o geniálny umelecký výkon a o to, kto vyhrá, ale o čistú zábavu (čo mimoriadne kvitujem) - tak je nastavená aj porota. Navyše v tejto prvej sérii Tvojej tváre bolo vidieť to nadšenie z toho, že naši tvorcovia robia niečo nové (ako písal istý mediálny analytik na Mediálne.sk, toto na Slovensku chýbalo). Bohužiaľ, aj z toho dôvodu (podobne ako v prípade Superstar či Talentu) sa už úspechu prvej série nepodarí ďalej priblížiť. A na záver fakt, že slovenská verzia bežala v TV paralelne s tou českou nám dáva možnosť si porovnať dve možnosti - ako sa to má robiť a ako sa to robiť nemá.

Je to také Argo (porovnaniu sa nevyhnete), len v sukni a odohrávajúce sa v Čile. Taktiež využívajúce všetky filmové klišé a umelé naťahovanie a dramatizovanie (pritom aj tak viete, ako to celé dopadne). To všetko mi kazilo dojem z inak veľmi kvalitného príbehu,

Nie, nie a nie. Po ostatnom približovaní sa českej a slovenskej kinematografie moderným trendom som už veril, že niečoho takého sa nedožijem. Ale opäť tu máme návrat 30-40 rokov dozadu. Tie dialógy sú tak neprirodzené a zastaralé... Postavy nerozprávajú, nekonverzujú, oni hláškujú... V kine sa úprimne pobavili najmä starší diváci, ktorí sa asi naozaj v tom našli. Nejde však o životné situácie odohrávajúce sa na plátne (ti sú uverietľné), ale o spôsob, akým su podané (ten uveriteľný nie je)...

Po takmer dvoch rokoch opäť rád dávam slovenskému filmu plné hodnotenie. Nevidieť ho v kine, asi by som si ho tak nevychutnal, ale na mnohých scénkach som sa zasmial spolu s ostatnými divákmi. Porovnaniu s Agávou sa nevyhnem - keď si porovnám rozpočet a ambície tvorcov, dostávam dva modelové príklady - ako sa to má robiť vs. ako sa to robiť nemá. Postavy pôsobia autenticky - hovoria ako ľudia a nie roboti, humor pôsobí nenútene a pritom je to krásne minimalistické. Fakt, že sa veľká časť filmu odohráva v cudzine pôsobí pri slovenskom diele osviežujúco. Celé ma to bavilo a nenudilo. Už tak trochu podvedome hľadám dôvod, prečo strhnúť nejakú tu hviezdičku či dve ("Však slovenský film, né?"), ale nenachádzam nič. P.S. Obaja herci hrali výborne, malá rómska herečka obzvlásť.

Ťažko napísať niečo nové, Matty sa rozpísal kvalitne a do bodky s ním súhlasím. Snáď len, že tá trilerová časť odohrávajúca sa v bunkri je tak dobrá, že ten záver ani nemusel byť. Aj v zaujímavostiach sa dozvedáme, že bol nakrútený v podstate dodatočne a preto naozaj pôsobí ako z nejakého iného filmu. Ale triler je to naozaj výborný.

Rozumiem, že je niekto gamer, milovník strielačiek (ja detto), ale ja rád vo filme aj troška toho deja. Taktiež rozumiem, ak niekto celý život túžil vidieť celý film v FPS (aj ja som mal v detstve všelijaké čudesné sny). Ale tuto jadro filmu tvorí neustále vyvraždenie zo strany hlavného hrdninu, akurát každú sekundu na iný spôsob. Nie ste v napätí a nečakáte, ako sa dej vyvŕbi. V takom prípade vám aj tých 90 minúť príde nekonečne dlhých. Ak by sa film na nič nehral, tak OK. Ale v tomto prípade sú evidentné vysoké ambície. Pritom to je plnokrvné béčko.

Film odohrávajúci sa v období, kedy by určite nemohol vzniknúť. Bol by som pokrytcom, ak by som neohodnotil minimalizmus, na ktorý stavil tento snímok. Totiž v uplynulom období som bol v kine na viacerých škandinávskych filmoch a tento minimalizmus som tam obdivoval a tajne si prial, aby takýto neukecaný film vznikol aj v našich končinách. Čiernobiely film nepredstavuje nejakú pseudoartovosť, naozaj dopomáha k autentickému pocitu - cítite sa, ako by ste sa preniesli do tej doby. Ako som sa dočítal, tvorcovia si dali záležať aj na rekvizitách - autách, dobovom oblečení... Nie celkom som pochopil tu lesbickú linku, v príbehu Hepnarovej to hrá minimálnu rolu. Preto mi prišli aj erotické scénky samoúčelné. Celkový dojem mi kazilo aj viacero malých drobnôstiek, ktoré mi bránia dať plné hodnotenie. Avšak páči sa mi smer, ktorým sa tento rok začala uberať tunajšia kinematografia.

Toto proste podľa mňa nie je smer, ktorým sa má svetová kinematografia uberať. Ba je to skok dobrých 20 rokov dozadu. Nechcem byť prehnane zlý a kritický, ale v čase môjho hodnotenia tu svieti 90 % a to je podľa mňa úplne prestrelené. Film je totiž po všetkých stránkach priemerný a pokúsim sa vymenovať, prečo. Porovnaniu s Kokosmi na snehu som sa chcel vyhnúť, ale cestou z kina domov mi napadlo toľko vecí, ktoré boli odtiaľ vykradnuté, že sa to nedá opomenúť. No napr. otec nepriateľsky naladený voči športovej kariére svojho syna, no nakoniec sa nechá strhnuť olympijskou atmosférou a začne tak syna uznávať. Taktiež tréner, ktorý bol kedysi talentovaný, ale vo svojom športe sa preherešil, až nakoniec spustol a žije nezdravým spôsobom života. Akurát tuajší producenti stavili na chudobnejší casting a Egerton alternoval štyroch černochov naraz. Mimoriadne smiešne na mňa pôsobila karikatúrnosť Jackmanovej postavy, keď neustále nosí tie isté rifle s tou istou čiernou košelou s vyhrnutými rukávmi (ktoré mal vyhrnuté aj v brutálnej zime na tréningovom svahu, hoci všetci okolití lyžiari vrátane Nórov boli zababušení do zimného oblečenia). Dokonca sa mi ani nezdalo, že film má veľké ambície a ani sa neberie veľmi vážne. Už úvodné rodinné scény boli natočené celkom "jednoducho" a oddychovo. A presne to aj je Orol Eddie - oddychovka. Každú jednú čo i len nomináciu (na ľubovolné ocenenie) poznačenú sentimentalitou budem považovať za výsmech filmárskemu remeslu.

Minimalizmus dovedený do dokonalosti. Napriek úspornejšej hovorenej reči som sa ani minútu nenudil. So záverom som sa nejako nestotožnil, inak by bolo plné hodnotenie.