jakeer

Po dlhoooooom čase opäť v kine a hneď takáto celá paleta emócii. Najprv ma zaujala tá hravosť, potom som sa bavil na absurdných piesňach, neskôr ma začala nudiť absencia deja, náhle pritvrdenie ma prekvapilo, potom som na pár minút reálne zaspal, no posledné desiatky minút som si z čírej zvedavosti podoprel viečka zápalkami, reku či bude aj nejaká pointa, alebo to bude iba prvoplánová blbosť. A bola.

Asi aktuálna podobná skúsenosť z rodiny umocnila môj zážitok z tohto veľmi originálneho filmu. No som presvedčený, že aj nebyť toho by som si užil brilantný herecký výkon Sira Anthonyho a v podstate aj všetkých vedľajších postáv. Až som zabudol, že inak "jednoizbovky" nemusím.

Primárna emócia je smútok. A nie je to príjemná nostalgia. Význam tejto stretávky (okrem proma novej online služby HBO) vnímam v tom, že to je bodka za seriálom. Tvorcovia museli ukázať fanúšikom, že návrat v podobe extra epizódy či celovečerného filmu nie je možný. A to nielen kvôli tomu, že desiata séria bola pekne ukončená (ako zmienila Jennifer Aniston). Síce hlavnú šesticu pre účely tohto stretka nafarbili, nabotoxovali a vyžehlili, no stále su to herci, ktorým ťahá na šesťdesiat. Vibe pôvodného seriálu by sa už nedal opakovať. A chudáka Matthewa Perryho nedokázali dostať do prevádzky schopného stavu na ani jeden natáčací deň. Avšak, nostalgia fungovala. Postavili im opäť kulisy, zaspomínali sme si na najpamätnejšie epizódy, či na na nepodarené zábery. A nazreli do vnútra hercov čoby civilných osobností, ktorí to počas najväčšieho boomu nemali ľahké. K dramaturgii: uvítal by som menej Lady Gaga, Biebera, Beckhama a viac predstaviteľov vedľajších postáv. A hoc mám rád Jamesa Cordena, nemyslím, že mu toto sadlo a aj vďaka nemu to pôsobilo celé trochu strojene.

Týždeň pred zhliadnutím filmu som čítal skvelú Kingovu knihu. Mal by som sa od toho odosobniť a hodnotiť iba film. Lenže to nejde, keďže snáď všetky zmeny, ktoré scenáristi urobili, boli k horšiemu. Film hereckými výkonmi aj réžiou vyznieva dosť béčkovo. Oscarovi nerozumiem.

Angažovaný film, ktorý zo slušnosti povyhrával ceny na Sundance. Pritom po filmárskej stránke tu nebolo ani veľmi čo. Pre toto nemám veľmi rád americkú nezávislú tvorbu a tú neskutočnú faloš okolo nej.

Film tak veľmi deväťdesiatkový, že človek má od nostalgie chuť privatizovať a zakopávať s Černákom mŕtvoly. Zozačiatku rýchly a svieži film, neskôr sa to variovaním spomalí. Popravde, nemal som chuť sledovať v podstate to isté po tretí raz, ale práve posledná tretina bola iná. šikovne vymyslená a celý film tak pekne vypointovaný. K filmu som sa dostal cez zoznam odporúčaných filmov "Under 90 minutes" a účel to splnilo.

Je mi to ľúto, ale absolútne ma to minulo. Nefungovala u mňa ta dramatická - alebo ak chceme - akčná časť a ani tá komediálna. Snáď každá jedná postava mi bola nesympatická. Štyria hlavní hrdinovia mi prišli ako dánska adaptácia Shledona Coopera.Nerozumiem, prečo v tom musel hrať Mads Mikkelsen a prečo sa to natočilo práve v Dánsku - toto nech si robia Američania.

Predstaviteľ hlavného hrdinu skvelý a to je dôležité, keďže v podsate každý jeden záber stojí len na ňom. Vzhľadom na to, že sledujeme len telefonáty (!!!), citlivo zvolená kamera (napríklad s detailom na roztrasené prsty), aj réžia. Aj vedľajšia zápletka so súdom krásne podčiarkuje motiváciu hlavného hrdinu. A za normálnych okolností sa menšie logické nezmysly v scenári odpúšťajú, no tu je jeden nezmysel celkom veľký - absurdné správanie sa hlavného podozrivého. A to len preto, lebo nemá rád políciu. Stojí na tom celá bomastickosť ťaživej atmosféry a je to samoúčelná barlička k tomu supergiga twistu. No dúfam, že ten súd nasledujúci deň Asgerovi dobre dopadol...

Napodiv veľmi príjemný film. Natočený ešte v preddogmovskom období - Vinterberg ukázal, že vedel točiť filmy aj pred tým manifestom, ktorý bol napokon slepou uličkou. Hlavná dvojica hrá lepšie ako v Rodinnej oslave a výborná je aj predstaviteľka mladej dcéry (ktorá by si zaslužila svoj profil na ČSFD). Je to proste celé fajn, vinterbergovské, s jeho obľúbenými hercami.

Za mňa lepšie ako Rodinná oslava, ale horšie ako dva neskoršie Vinterbergove filmy s Madsom Mikkelsenom (t.j. Hon a Chľast). Mám s tým podobný problém ako s Tajomnou riekou od Eastwooda - film režiséra, ktorého máte radi, nesie jeho rukopis, ale zároveň sa príliš tlačí na pilu. Pritom Submarino a Hon delia len dva roky a ten rozdiel je markantný (Hon zvládol ťaživú atmosféru s ľahkosťou a eleganciou). Takýto film mohol natočiť nejaký pseudoartový začínajúci americký režisér a nie sám veľký Vinterberg. Hoci opäť to je na pomery bežného smrteľníka nadpriemer, opäť má maestro šťastie na skvelých hercov - vrátane tých detských.