Sancty

Abeceda smrti je ukážkový príklad toho, ako ťažko ide natočiť poriadny krátkometrážny film. Na jeden skvelý a zhruba tretinu dobrých pripadá väčšina priemerných až tragicky zlých segmentov. Celkovo 26 pohľadov na hororový žáner od 27 režisérov z 15 krajín sveta. Animák T is for Toilet je najzábavnejší a zároveň najkrvavejší zo všetkých, aj keď je celý z plastelíny. Za zmienku ešte stoja D is for Dogfight, ktorý je kompletne natočený v spomalenom zábere, R is for Removed, pri ktorom som naozaj pociťoval napätie, S is for Speed, ktorý ako jediný disponuje vypointovaným záverom, V is for Vagitus s poriadnou dávkou sci-fi, J is for Jidai-geki, ktorý je druhý najzábavnejší snímok antológie a X is for XXL s najbrutálnejším obsahom. O najväčšie sklamanie sa postaral Ti West so svojím, zrejme najlenivejším príspevkom, M is for Miscarriage. Ambiciózny projekt, ktorý nanešťastie skončil niekde na pol ceste.

Moje prvé stretnutie s Audrey. Nech mi je odpustené, ale skutočne som do chvíle napísania komentára k tejto amorálnej romantickej komédii nevidel Jeunetovu Améliu z Montmartru (Le Fabuleux destin d’Amélie Poulain). A pokiaľ na ňu nenatrafím náhodne, rovnako ako aj v prípade Hors de prix, len tak ľahko sa to nezmení. Filmy tohoto žánru totižto vôbec nevyhľadávam. Preto som rád, keď občas zapnem telku a miesto obvyklých sračiek naďabím na kvalitu. Niežeby v tomto prípade išlo o niečo extra, ale z toho mála čo som videl ja, rozhodne nadštandard. Irène je pôvabná ženská, hlavne od krku hore, a svoj šarm využíva na lov žralokov, myslím tých dobre zabezpečených. Do siete sa jej raz pripletie rybka menom Nemo... poslíček hotela a pekne jej zkomplikuje sľubne vyzerajúci záťah. Chémiu medzi ústrednou dvojicou musel namiešať prvotriedny odborník, pretože je fantastická. Jean je sympaťák, ktorý dokáže kvôli šikovnej mrške prekročiť svoje zábrany. Čaro hotelového revíra má na dotvorenie atmosféry veľký podiel. Nebanujem, príjemné, ľahko stráviteľné a s neopozeranými tvárami. 7/10

... a všetci hľadajú fontánu života. Pritom sa stačí vykúpať v Sázave a naraziť tak trochu na tuláka - kúzelného deduška čo nečaruje -, ktorý vám ukradne šaty, keď sa v Adamovom rúchu čľapocete v potoku. Pardon, rieke. Začať odznova, s čistým štítom a so starými skúsenosťami je asi sen každého. V Řeka čaruje dostane hlavná postava takúto príležitosť. Užiť si stratenú mladosť, poučiť sa z vlastných chýb a zistiť, že šaty robia človeka (bohužiaľ). Nakoniec celkom pekná rozprávka. Tak a teraz zistiť, či má niečo podobné v ponuke aj Váh.

Kung-fu a humor, poznávacie znamenie Jackieho Chana. V detstve som podobné filmy žral, pravidelne ich sledoval na nemeckých kanáloch alebo na VHS. Teraz, po viac ako dvadsiatich rokoch, som opäť narazil na Hada v tieni orla a bavil ma rovnako (len sa už nedostavovalo nutkanie robiť uzle rukami a skúšať kopy z otočky). Vidieť aj nedostatky (nešikovné strihy) a chyby (v jednom zábere má postava doráňanú tvár, v ďalšom ani škrabanec), ktoré detské oči vo väčšine nepostrehnú. Dialógy sú miestami tiež poriadna amatérčina. Ibaže to vôbec nevadí, choreografia súbojov a osudy postáv sú solídnou protiváhou spomenutým nedostatkom.

Ako tak čítam nadšené reakcie väčšiny užívateľov, uvedomujem si, že napísať ďalší komentár hýriaci superlatívmi je zbytočné. Napriek tomu mi nedá nespomenúť fantastický scenár, ktorý je... naozaj až taký fantastický? Okrem predvídateľnosti (čo v tomto prípade nepovažujem až za také mínus) ma z letargie v troch či štyroch prípadoch vyrušil postup, akým spôsobom postavy spochybňovali sprvoti jasné dôkazy a svedectvá. Najviac mi v pamäti utkvel ten posledný, takmer v závere filmu. Traja muži sú presvedčený o vine obvineného a opierajú sa o výpoveď ženy, ktorá videla ako vraždu spáchal. Nato si jeden z porotcov - burzový maklér - začne trieť nos prstami a na základe toho (žena nosí okuliare, v čase vraždy ich pravdepodobne nemala nasadené) ostatní spochybnia jej svedectvo. Netvrdím, že takéto rozuzlenie sa nemôže naskytnúť (napokon, dej filmu posúva ďalej), dokonca vyznieva logicky, lenže škrípe. Cez to všetko je Lumetova dvanástka jasný dôkaz toho, aké veľké divadlo sa dá rozohrať na minimálnom priestore. 9/10

Do riti, že mne ušlo kino! Evil Dead je delikátna mäsiareň. Atmosféra síce z toho nesrší až tak ako by som si prial, ale to ani z pôvodného filmu. Jednoducho sa tu má hlavne rezať, dáviť a strieľať. A presne to sa deje. Nikdy to nebolo o ničom inom. Že tu chýba humor? Chyba lávky (alebo mozgových závitov niektorých jedincov). Dementnosť postáv? Nenechajte sa vysmiať, ja tomu hovorím nadhľad. Veľa brutality? Fulciho na vás! Vskutku excelentný remake s výživným gore a pôsobivou hudbou. 9/10

Videl som nasledujúci deň po singlovke X-Men Origins: Wolverine. A verte, že som sa bavil o dosť viac. Je to blbé? Jasné, veď je to Columbus. Ale ak niečomu pripnúť nálepku "rodinná nadupaná kravina" tak práve Zlodejovi blesku. 7/10

Nemastný neslaný výplach. Komixovky nemusím ale toto bola naozaj bohapustá nuda. Nezáživne podaný Wolvie, brakový scenár a okrem Schreibera totálne zadupané vedľajšie postavy. Radšej ako toto si znova pustím, aj keď s obrovským sebazaprením, pokračovanie Fantastickej 4 (Fantastic Four: Rise of The Silver Surfer). Úplne vážne.

"Tato, je tam nejaká žena. Nedotýka sa nohami zeme." Stačí takáto replika z úst dieťaťa a husacina mi naskakuje po celom tele. Účinnejšie ako vybafnutie samotnej mátohy. Niežeby z matere nešiel strach, len po všetkých tých skúsenostiach s duchmi Takašiho Šimizua (pre nezasvätených Ju-on a The Grudge) je už človek pripravený a takpovediac nenechá si len tak nasrať do nohavíc. Dej vcelku odsýpa, mamka sa hrá s deťmi aj dospelými, pričom tí druhí to poväčšine nerozchodia. Vizuálne úchvatné, hudobne perfektné (som zvedavý na samotný soundtrack). Pri záverečnom zúčtovaní na brale som si pomyslel tak toto už nie, lenže nakoniec zo mňa tvorcovia slzu vydojili. Asi starnem alebo čo.

Jednotku som žiaľ nevidel, ale pochybujem, že by bola lepšia ako pokračovanie. Skutočne si neviem predstaviť v čom by mohla viac vynikať. Romantika s ťažkým kalibrom (láska a cvoky, koža a chlpy). Fekálky nemám rád, ale od tohoto okamihu pridávam komédiám nové vlákno: Smithovky. A to je doprdele rozdiel!