Sancty

Klasika morbídneho humoru. V detstve som to miloval, ale nevedel som mnohokrát doceniť bravúrne dialógy, takže mi ostalo užívať si iba všetky ostatné veci ako kulisy, rekvizity, Lurchovo "Zvonili ste?" alebo úžasnú Vec. Gomezovic famílii som naplno prepadol až po tridsiatke. Raritou je výborný slovenský dabing, teda až na nahovorenie väčšiny hosťujúcich postáv.

Atmosférický, ultra brutálny a nenormálne zábavný pilot k nikdy nevzniknutému seriálu od tvorcu Dexter's Laboratory a 2 Stupid Dogs? Sem s ním! Tam, kde sa neodvážil zábavný World of Quest, si cestu razí Korgoth. A že je to poriadna smršť. Sword and sorcery and metal a povinnosť pre všetkých fantasy nenažrancov. Rúbanica v krčme je nezabudnuteľná, priam reve po statuse legendárna.

Posledný pohľad na satanizmus z "Veľkej trojky." Polanského príspevok do tejto úzkej skupiny bol samozrejme prvý, ale keďže som pred ich opätovným pozretím zvolil opačný postup, logicky ostal až nakoniec. Film som si takmer nepamätal, nie ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. Ani som nebol prekvapený, že v ňom všetko stále funguje. Pomalé tempo, pozvoľna hustnúca atmosféra, neistota, ktorá vo vás drieme a strach o hlavnú predstaviteľku. Sakramentsky dobrá stará škola. Občas mi dokonca hlavou preblesol Hitchcock. Celému filmu bez debaty vojvodí Mia Farrow a jej spočiatku naivnej Rosemary neprestanete ani na chvíľu držať palce. Doslovný záver môže zamrzieť, lenže jeho pachuť prebíja znázornená sila citu matky k dieťaťu a rezignácia zdravého rozumu. Pre mňa dosť mrazivé. 9/10

Po Donnerovom The Omen som si vychutnal ďalší pilier satanského hororu. Vyháňač diabla dnes už síce nevystraší, ale napätia produkuje stále ako atómová elektráreň. Výborným ťahom sa ukázalo minimalizovať hudbu. Vedel som si ju predstaviť na miestach kde vôbec nezaznela, lenže práve to ťaživé ticho nakoniec dodalo atmosfére punc jedinečnosti. Škoda občasných výpadkov v tempe. 9/10

V priebehu deviatich rokov vznikli v hororovom žánri tri podstatné snímky. V roku 1968 Rosemaryino dieťa (Rosemary’s Baby) Romana Polanského, o päť rokov neskôr Vyháňač diabla (The Exorcist) Williama Friedkina a v 76. Prichádza Satan! Práve pri príležitosti môjho 666. hodnotenia tu na ČSFD (žiadna náhoda, ale vhodné načasovanie) som sa rozhodol, že nastal správny čas preveriť túto nesvätú trojicu skúške časom. Najmladší z nich, Donnerov The Omen, prišiel na rad ako prvý. Pravdupovediac, už od úvodných tónov Goldsmithovho majsterštyku ma film, rovnako ako kedysi, celkom pohltil a na nejakú previerku časom som ihneď zabudol. Pomalšie tempo filmu prospieva a spolu s výborným scenárom, presvedčivými hercami, "bohovskou" hudbou a nápaditou réžiou buduje famóznu atmosféru. Fakt nestarnúca klasika.

Kroky v tme, brr. Inak bez výraznej pointy, čo je škoda.

Úplne zle. Lenže v prípade Asylum je to prednosť. Samozrejme som pri sledovaní nenarazil na nič, čo mám na filmárčine rád, ale ak ma film dokáže zaujať akýmkoľvek iným spôsobom ako obvykle - a že Sharknado v tom exceluje - nemám problém oprostiť sa od tradičného hodnotenia a filmu, síce so zatvorenými očami, nasúkať viac ako si v skutočnosti zaslúži. Veľmi lacné, s debilným scenárom plným ultimátnych hlášok, katastrofálnymi výkonmi zabudnutých hviezdičiek (vlastne komplet všetkých zúčastnených) a otrasnými trikmi. Chápem, že jedni tomu nasolia odpad a druhí zasa plný počet, preto zvolím stred. Nova: "Búrka ustupuje? Ako to môžeš vedieť?" Fin: "Nelieta okolo toľko žralokov."

Atmosféra natrieskanej hororovej kinosály na 18. Brutal Assaulte urobila svoje. Sliz, ktorý má hustotu rozmixovanej hrachovej kaše strieka zo všetkých telesných otvorov a na každú svetovú stranu, farár s ústami plnými hlášok a výbavičkou na poriadne mrd... vymetanie, a v neposlednej rade krátka stopáž, pozdvihli toto klasické péčko na odvážnu, zvrátenú a zábavnú jazdu v jednom. Ortodoxný kresťania sa z toho došablia.

Aby sme si to vyjasnili, ide skôr o paródiu na talk-show ako o regulárnu zábavu na úrovni. Jasné, že aj paródia má svoje hranice, ale kto by ich v tomto prípade rešpektoval. Do riti, veď toto je Genzer a Suchánek! Čiže žiadne servítky pred hubu.

Sporadicky brutálne zábavné, miestami ako-tak vtipné, poväčšine ale trápne. Lenže má to také neurčité čaro, ktoré ma zakaždým pritiahne k TV.