Sancty

Igor "Geroi I." Chaun: "Na každýho z nás je políčeno. Na každýho existuje droga. Jakákoliv. Nejen v podobě heroinu, hašiše, chlastu. To může bejt třeba sbírání nálepek, jsme-li ve finále kvůli tomu schopni třeba zabít. Záleží jenom na tom, jestli mi se s tou svou drogou potkáme."

Nesklamala! Zo Ženy v čiernom sa síce vykľul snímok, ktorý do žánru neprináša vôbec nič nové, ale v jeho medziach funguje takmer dokonale. Vystrašení dav v kinosále je jasným dôkazom toho, že aj z tých najpravdepodobnejších klišé sa stanú infarktové nakladačky, pokiaľ ich do rúk vezme talentovaný tvorca. A tým James Watkins určite je. Mne budú v hlave ešte dlho rezonovať hračky naťahované na kľúčik. Brr! 7/10

Možno na inom mieste, v inom čase by som si Ženu v čiernom užil (aká prasačina) ale pri tejto projekcii nie. Čo ma mrzí, lebo je tu všetko čo má poriadna duchárčina mať. Nič z toho však na mňa nezafungovalo. Pomalé tempo mi nevadí, televízne spracovanie taktiež, vypiplané triky nepotrebujem - dávam prednosť poctivej ručnej práci (zasa prasačina) - cez to všetko ťažká nuda od začiatku do konca. Snáď ma nová adaptácia rovnako nesklame. 3/10

Ramená váh sa striedavo prevažujú raz na stranu s úchvatným vizuálom, vzápätí na opačnú stranu s miestami až otrasným CGI. V ďalšom prípade kolíšu misky naložené prehnanou brutalitou, ktorá je tu skutočne na škodu a napínavými scénami v psychiatrickej liečebni. Obďaleč ukazovateľ váhy poskakuje po stupnici ako ručička seizmografu, keď sa nevie rozhodnúť, či sa prikloniť k vlažným hereckým výkonom alebo fantastickej hudbe Dannyho Elfmana. V podstate nie som z filmu sklamaný, len na mňa pôsobil po celý čas nevyvážene. Obávam sa opakovanej projekcie.

Takto sa to robí! Katastrofická sci-fi bez odľahčujúcich vsuviek, s povinnou rodinnou líniou a dávkou až hororového napätia. Proyas je kaliber.

Hodina a štvrť intenzívneho strachu, potom prudký pokles, ktorý nevyzdvihlo už ani finále.

Živé mŕtvoly a osemdesiatková dekáda. Nič viac mi netreba. Romero zrecikloval Noc (NotLD) zreciklovanú Úsvitom (DotD), ubral na stopáži a pridal fungujúce ľakačky. A predstavil nám toho najsympatickejšieho zombíka pod slnkom. 7/10

K voľnému pokračovaniu o apokalypse mŕtvych, ktorý chodia po zemi lebo v pekle už niet miesta, nebudem natoľko zhovievavý ako v prípade Noci živých mŕtvych (Night of the Living Dead). Vo väčšine prípadov uprednostňujem rôzne predĺžené verzie, bohužiaľ v Úsvite mŕtvych by som bral radšej tú pôvodnú (zatiaľ som ju stále nevidel). Od začiatku to do nás Romero pere, nešetrí ničím, chaos tu prestupuje v každom zábere. To čo načrtol prvý film v závere - ľudstvo sa so situáciou vyrovnáva a dostáva ju pod kontrolu - sa tu hneď v úvode poprie. Živý sa nevedia zmieriť s tým, že by mali svojich príbuzných okamžite likvidovať (vyradiť mozog je všeobecne známa vec). Neskôr sa ukáže ako väčšina z nich prestáva byť ostražitá, na čo dopláca a končí v žalúdkoch vyhladovaných zombií. Toto všetko je lahôdkové, rovnako aj práca s maskami Toma s-mačetou-to-viem-efektne Saviniho, ktorý si tu zahral motorkára. To sa už dostávam k jadru problému (nie len môjmu ako tak čítam komentáre nižšie). Zhruba v čase, kedy si hlavné postavy "vyčistia priestor," začne tempo filmu upadať. Vlastne je tomu tak už skôr a to aj napriek tomu, že sa stále niečo deje. Nudiť som sa nestihol ale bolo to na hrane. Ďalšia vec čo mi nedovolila pokojne obsedieť prišla s gangom motorkárov. Počas ich plienenia každý druhý záber trval o minútu dlhšie akoby mal. Čiže napr. také odľahčenie v podobe "torta na ksicht" nemalo efekt a skôr urazilo. Záver našťastie opäť stojí za to. Hryzenie, trhanie, vnútornosti a poriadna žranica. Čo ešte dodať? Snáď len, že na živú mŕtvolu v podaní Davida Emgeho nikdy nezabudnem.

Jeden z najdôležitejších pilierov hororového žánru, ktorý ani za takmer polstoročie od svojho vzniku nezvetral natoľko, aby si nezachoval tiesnivú atmosféru. Čas sa na ňom samozrejme podpísal, báť sa už skutočne nie je čoho a množstvo prasklín na murive, ktoré zviditeľnil, bolo prítomných hneď od počiatku výroby, ale aj napriek všetkým týmto nedostatkom má Romerov debut zaslúžene prívlastok "revolučný." Neskoršie oživenie farbami mu skôr uškodilo ako pomohlo.

Netreba to naťahovať. Som zvedavý na aké temné miesta ma tvorcovia zavedú. SÉRIA01: E01 "Incident on and Off a Mountain Road" Duo Coscarelli a Scrimm sa zdali byť dobrou návnadou pre otvorenie sezóny, lenže z príbehu o žene, ktorá sa postavila dvom šialencom sa nakoniec vykľul iba priemerný kus s jedným parádnym záberom na Moonfacea preskakujúceho zvodidlo. 5/10 E02 "Dreams in the Witch-House" Gordon sa s Lovecraftovým príbehom vysporiadal v rámci možností slušne, nepostráda atmosféru ani uveriteľné postavy. Navyše ho Stui obohatil o pár fŕkancov červenej a nejaké to mäso. 8/10 E03 "Dance of the Dead" Love story postavená na pozadí spustošenej zeme po tretej svetovej vojne so slizkým Englundom v úlohe majiteľa klubu s veľmi nezvyčajnou šou. 6/10 E04 "Jenifer" Z nevinne pôsobiacej retardovanej ohavy so sexi telom sa vykľula nevinne pôsobiaca ohavná mrcha so sexi telom s až priveľmi veľkou chuťou na mäso. Argento v parádnej forme. 8/10 E05 "Chocolate" Zľahka mysteriózne pátranie rozvedeného muža po neznámej žene, kde je viac sexu, kozičiek a orgazmov ako strachu a krvi. Ach Mick. 5/10 E06 "Homecoming" Vskutku nečakaný pohľad na zombie žáner. Pravidlá sa síce obmenili, ale ostali funkčné a takisto sa dodržal ich základ. Dobrá práca Joe. 7/10 E07 "Deer Woman" Hon na vysokú. Aj takto by sa dala v krátkosti prezentovať Landisova zábavná detektívka o vyhasnutom policajtovi a vrahovi z miestnej indiánskej legendy. 7/10 E08 "Cigarette Burns"