Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 798)

plakát

Fantasma (2018) 

Brett Mullen nie je vyložene nemehlo, akurát jeho tvorba nie je celkom mojou šálkou kávy. Tentokrát sa vybral smerom k giallu a snažil sa čerpať najmä zo starej dobrej Suspirie, takže nakrútil horor o vraždiacej schizofrenickej baletke, ktorá si to rada rozdala s ostatnými členkami tanečnej školy, samozrejme s britvou, a očičká si nechala ako suvenír. Hudba dobrá (taktiež pripomína starú taliansku školu), potešila účasť Debbie Rochon a pokiaľ dôjde na gore, tak sa rozhodne je na čo pozerať. Aspoň z tohto hľadiska sa na rozpočte nešetrilo. Horšie je to už zo scenárom, ktorý je príšerne nezaujímavý a neprehľadný, takže som sa v tom celom orientoval rovnako mizerne ako v remaku Suspirie. V závere nám režisér skočil úplne do iných dimenzií. Zaujalo formálne, prizabilo obsahovo.

plakát

The Farm (2018) 

Podľa názvu, žánru či traileru som skôr očakával nejaké poriadnu mäsiarčinu, ako je v mojom najobľúbenejšom exploitation žánri zvykom, napokon som skôr dostal pochmúrny, depresívne ladený horor takmer bez gore, ktoré sa tvorcovia snažili nahradiť celkom sympatickými kladnými postavami, prekrásnou kamerou, spomalenými scénami a pochmúrnou hudbou. A práve hudba ma upútala asi najviac. Záverečné sekundy vyčarovali úsmev. Navyše, takto pekne organizovanú "zvieraciu" farmu som ešte ani nevidel. Film pekne rozdelili na tri časti - zoznamovanie s postavami a stretávanie magorov, potom nasleduje samotná "práca" na farme a pokus o útek. Ja osobne by som však naozaj uvítal, keby boli hlavní hrdinovia aspoň o niečo akčnejší a v samotnej snahe prežiť by sa aspoň pokúšali nepriateľov nejako zlikvidovať. Trojka je za mňa úplne objektívna, i keď bez výraznejšieho nadšenia.

plakát

Suspiria (2018) 

Zopár zaujímavých snových výjavov sa tu síce našlo, ale každá lepšia scéna bola vzápätí zabitá minimálne polhodinou neskutočnej nudy. Niekedy aj hodinou. A keďže musím žiaľ súhlasiť s tým, že film nedisponuje ani uceleným dejom, ani dobrou atmosférou, tak žiaľ, dve a pol hodiny pri tomto vydržať je naozaj umenie. Tanečné kreácie vo filme boli fajn, a keď po úmorne zdĺhavom úvode prišla parádna "lámacia" tanečná gore scéna (dokonca jedna z najlepších, aké som vôbec v horore videl tento rok), tak som ešte veril, že sa film zobudí. Zobudenie napokon prišlo, ale až v záverečných minútach, kde nám tvorcovia predviedli celkom schopné masky a konečne aj nejakú krv s orgiami. Lenže keď zo 150 minút je dobrých možno 15, tak si každý môže vytvoriť názor - ja som už pekne dlho v kine takto netrpel.

plakát

Lasso (2018) 

Slabšie ako taký "Inbred" ale stále OK. Proste jednoduchá, slabomyseľná, "samoúčelná" vyvražďovačka medzi dostatočne veľkou skupinou ľudí a dostatočne veľkou skupinou vraždiacich kovbojov, čo vlastne nie je na škodu, lebo tým pádom je obetí veľké množstvo, vraždy sú občas celkom netradičné a neustále sa niečo deje. Postavy ma neoslovili, ani kladné ani záporné, scenár tu absolútne netreba hľadať, a občas to tvorcovia pekne posrali smiešnymi digitálnymi striekancami krvi, ktorých amatérskosť až bije do očí. Jediné šťastie, že ma masakre a naháňačky ešte aj po tých rokoch stále bavia. Nenáročným to môžem odporučiť. Zábavné, dostatočne brutálne ródeo na zahnanie nudy.

plakát

Die in One Day (2018) 

Otec chce pomôcť svojej dcére, a tak sa dá nahovoriť na podivnú šou, v ktorej môže vyhrať pekný obnos. No ale to netuší, že spolu s ďalšími nešťastníkmi budú musieť čeliť skupine maskovaných zabijakov, a tak sa tam všetci navzájom vraždia, aby si diváci darknetu užili. Slabý film, ale od režiséra podpriemerného Haunted som ani žiadny zázrak nečakal. Za gore tú dvojku z milosti dám, ale dej je nezaujímavý, herci mizerní a otravnejšiu hudbu som snáď v horore ešte nepočul.

plakát

Watch If You Dare (2018) 

Antológia. Prvý príbeh o kaderníčke, ktorá strašne chcela vyzerať dobre, ma síce neohúril, ale sledovať sa dal. Potom nasleduje asi tá najlepšia pasáž o chlapíkovi, ktorý je závislý od tetovaní, a zbiera ich veľmi zvláštnym spôsobom. Toto bolo aspoň trochu krvavé a mierne nechutné. Tretia je kanibalská komediálna blbosť, ktorá nestojí za zmienku, akurát tie najhoršie segmenty musia ako naschvál trvať najdlhšie. Záver je už len kratučká monster poviedka na rozosmiatie, s celkom milou príšerkou. Celkovo to nezaujme, ale počítač nezavíri.

plakát

Nightshot (2016) 

Od Francúzov čakám predsa len trochu viac ako takýto nezáživný found footage, ešte aj čiernobiely, o jednej copatej ukričanej cimprlíne, ktorej sa polovicu filmu papuľa nezatvorí, aby následne zvyšok filmu len prerevala, že sa nevie vymotkať z jednej rozostavanej barabizne. Nejakú potrebnú mŕtvolu nám ukázali, záver to tiež aspoň trochu vyťahuje, ináč sa tu ťažko hľadajú pozitíva. Ale keďže je to nakrútené možno tak za 100 Eur, mohlo to dopadnúť aj horšie.

plakát

Welcome to Mercy (2018) 

Matka s malou dcérou príde do svojej rodnej dediny navštíviť svojho umierajúceho otca, no znenazdajky dostane stigmatický záchvat a bude sa musieť "liečiť" v kláštore. Áno, aj nejaký ten exorcizmus bude potrebný. Je to trochu netradičný pohľad na vymietačské horory, našiel by som tu viacero pozitív, ako príbeh, prostredie, kamera a bravúrna hudba, dokonca musím uznať, že aj nejakú atmosféru som vycítil. Na druhej strane je to ale tak strašne spomalené. Kým sa dozvieme pozadie celého problému, ubehnú takmer dve tretiny filmu, ktoré musíme tráviť ako v kazateľni. A keďže celé náboženstvo a cirkev posielam od malička do prdele, takéto pomaly až fanatické filmy ma do písmena ubíjajú.

plakát

Do temnoty - Z masa a krve (2018) (epizoda) 

Mladá holčina, ktorá žije so svojim otcom, trpí po smrti matky agorafóbiou, takže je celý čas zatvorená v dome. Začne mať však dôvod domnievať sa, že jej otec nie je až taký milý a starostlivý, ako na prvý pohľad vyzerá. Na rozdiel od prvej časti nám tvorcovia prinášajú menej krvi, vrážd a humoru (našťastie aj menej otravných postáv), a omnoho viac sa koncentrujú na psychologický teror. Žiadna veľká originalita síce neprichádza, ale je to napínavé, a dvaja hlavní protagonisti zahrali presvedčivo, takže zatiaľ sa mi tento seriál celkom pozdáva.

plakát

Misumisó (2018) 

Šikanovanej študentke podpália jej spolužiaci dom, pri čom zomierajú jej rodičia a mladšia sestra skončí spálená v kóme. Tak jej neostáva nič iné, len pomsta. Začína to teda ako dosť vážne sa tváriaca dráma o šikane, no končí to ako splatterová vyvražďovacia... komédia? Ani neviem, kam to zaradiť. Celý film je v podstate absurdný, polícia totiž nie je nikde, študenti sa vyvražďujú jedna radosť a nikoho to netrápi, zdeptaná triedna učiteľka tam buď vracia, alebo sa na konci na tom celom baví, chovanie postáv nemá s pojmom dramatický horor už absolútne nič spoločné, a akonáhle príde snehová kalamita, tak najpôsobivejšie nakrútené scény sú kontrasty bielej a červenej. Mne sa síce takéto filmy dosť blbo hodnotia, lebo japonská mentalita je stále trochu mimo rozsah môjho chápania (prívrženci komiksov v tom nájdu rozhodne viac), takže hodnotenie je skôr subjektívne niekde medzi 3-4. Ale na ten sneh sa mi pozeralo pekne, tak trochu prilepším.