Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 800)

plakát

Do temnoty - Z masa a krve (2018) (epizoda) 

Mladá holčina, ktorá žije so svojim otcom, trpí po smrti matky agorafóbiou, takže je celý čas zatvorená v dome. Začne mať však dôvod domnievať sa, že jej otec nie je až taký milý a starostlivý, ako na prvý pohľad vyzerá. Na rozdiel od prvej časti nám tvorcovia prinášajú menej krvi, vrážd a humoru (našťastie aj menej otravných postáv), a omnoho viac sa koncentrujú na psychologický teror. Žiadna veľká originalita síce neprichádza, ale je to napínavé, a dvaja hlavní protagonisti zahrali presvedčivo, takže zatiaľ sa mi tento seriál celkom pozdáva.

plakát

Misumisó (2018) 

Šikanovanej študentke podpália jej spolužiaci dom, pri čom zomierajú jej rodičia a mladšia sestra skončí spálená v kóme. Tak jej neostáva nič iné, len pomsta. Začína to teda ako dosť vážne sa tváriaca dráma o šikane, no končí to ako splatterová vyvražďovacia... komédia? Ani neviem, kam to zaradiť. Celý film je v podstate absurdný, polícia totiž nie je nikde, študenti sa vyvražďujú jedna radosť a nikoho to netrápi, zdeptaná triedna učiteľka tam buď vracia, alebo sa na konci na tom celom baví, chovanie postáv nemá s pojmom dramatický horor už absolútne nič spoločné, a akonáhle príde snehová kalamita, tak najpôsobivejšie nakrútené scény sú kontrasty bielej a červenej. Mne sa síce takéto filmy dosť blbo hodnotia, lebo japonská mentalita je stále trochu mimo rozsah môjho chápania (prívrženci komiksov v tom nájdu rozhodne viac), takže hodnotenie je skôr subjektívne niekde medzi 3-4. Ale na ten sneh sa mi pozeralo pekne, tak trochu prilepším.

plakát

Possum (2018) 

Dívať sa na tohto odporného hlavného hrdinu, ktorý tam trištvrtinu filmu pobehuje s taštičkou a s úchylným výrazom po lesoch a poliach, to bol fakt jeden horor. Ani ten smiešny pavúčik na mňa veľký dojem neurobil. Až som prekvapený, že to malo aj nejakú pointu. Neviem, na mňa to nemalo nejaký veľký psychologický dopad, a ani znepokojivé mi to neprišlo. Keď si to porovnám povedzme s takým austrálskym Babadook, ktorý bol po tej psychologickej stránke vyhrotený na maximum... ale to sa ani kvalitami porovnávať nedá. Občas sa tu vyskytla nejaká atmosféra a možno ešte dokáže trochu upútať hudba, myšlienka, či celé to špinavé vidiecke prostredie, ale film samotný ma nezaujal, nudil, dokonca až vyčerpal.

plakát

Sodaksodak (2018) 

Štandardná duchárina, v ktorej si to skupinka študentov namieri do prekliateho zábavného parku. Ten sa nachádza ešte aj v jaskyni, takže o atmosféru bolo ako tak postarané. Už len na tie strašidlá a ľakačky si trebalo počkať - žiaľ, omnoho dlhšie, ako by som si želal. Prvá hodina je pomaly až mŕtva, sám som prekvapený, že som pri nej nezaspal. Aj keď pri tých uvrieskaných teenageroch to ľahké nebolo (čo beriem za negatívum, lebo mi liezli neskutočne na nervy). Záverečná polhodina to vytiahla, plus technicky je to nakrútené veľmi slušne, ale s tým Kórea nikdy nemala problém. Priemer je pre mňa pri tomto filme sklamaním, pretože takýto vďačný námet na horor by si zaslúžil trochu viac snahy (najmä čo sa týka rekvizít a masiek), ale režisér zatiaľ nemá na konte nič, takže sa to dá pochopiť.

plakát

Tales from the Hood 2 (2018) 

Ja som tušil, že to nedopadne dobre. 4 poviedky. Prvá je o vraždiacej bábike, tá bola ešte celkom schopná. Druhá o falošnom veštcovi, do ktorého sa prevtelí zavraždený negrík. Nebavila, ale pretrpieť sa ešte ako tak dala. Potom ide našťastie krátky nezmysel o dvoch mladíkoch, ktorí chcú trochu užiť, ale trochu sa im to vymkne. Je tam aspoň jeden biedny twist, ktorý by mal akože prekvapiť, ale bolo mi to tak či tak jedno. A to posledné, to už pokladám len za rasisticko-politickú kravinu, za mňa nesledovateľnú. Bodík za ten prvý príbeh, ale myslím, že otravnejšia antológia tu už dlho nebola.

plakát

American Nightmares (2018) 

Danny Trejo nám v tejto antológii vyrozpráva pár politicky, rasovo, feministicky či interrupčne motivovaných historiek. Takže si nemyslím, že by táto antológia vzbudila nejaký veľký záujem. Ten rasistický (v poradí tretí) bol aspoň celkom vtipný, klauniáda o sériovom vrahovi a pomste zo záhrobia (v poradí štvrtý) taktiež celkom zaujala, ale tie ostatné už nestáli za veľa. Aj keď žiadny príbeh nie je vyložene odpadový. Celkovo by to chcelo viac hororovosti a menej komediálnosti.

plakát

Vlčí dům (2018) 

Chile opäť boduje, a tentokrát sa nám tu objavil surrealistický a pekne depresívny animák. Takýchto "hororov" naozaj veľa nie je, a aj keď po skončení tohto šialenstva z toho nie som o nič múdrejší ako pred projekciou, nemôžem neoceniť dokonalé spracovanie, formu, nápad, príbeh (aj keď logickosť či dejová línia sa tu hľadajú len ťažko)... na druhej strane mám pocit, že ak by som sa na to mal dívať ešte raz, tak mi asi preskočí, tých 75 minút sa mi zdalo až príliš. Najskôr to ocenia prívrženci animovanej tvorby Roberta Morgana (Bobby Yeah a spol.), ku ktorým patrím aj ja, keďže všetko nevídané je u mňa vítané.

plakát

Trauma (2017) 

Rojas u mňa stúpa každým snímkom, a v tomto prípade som mal v hodnotení jasno už asi po 6 minútach. Dievčatá boli síce škaredé ako noc (tri z nich by potrebovali plastiku nosa), takže ma trochu prekvapilo, že sa im neľúbilo, keď ich znásilňovali, ale čo už. Je tu samozrejme zopár nelogickostí (traja na to hovado mieria a nikto ho aj tak nikdy netrafí, hlavný záporák sa zase raz ukazuje ako nesmrteľný), plus celá tá snaha o pomstu a vyslobodenie nejakého otravného dievčiska stojí len na veľmi nízkointeligentnom podklade, ale divák bažiaci po poriadnej brutalite dostane presne to, čo chce. A Trauma je z hľadiska gore to najintenzívnejšie peklo, ktoré tento rok vzniklo, a ja som len kričal, že je to ďalší horor, ktorý milujem a mnoho krát sa k nemu budem vracať. Francúzi poľavili, severná Európa stále drieme pod ľadom, Američania sa poriadneho masakru stále boja a Srbi svoj top debut asi ťažko zopakujú, takže Chile sa stáva v mojich očiach novou modlou.

plakát

The Witch in the Window (2018) 

Otravný otecko a ešte otravnejší synáčik vedú počas prvej polovice filmu priblblé konverzačky, takže napriek príjemne krátkej stopáži sa to dvojnásobne vlieklo. Keď sa už tá babizňa objavila, na chvíľu to aspoň ožilo, dokonca som sa raz aj príjemne zľakol. Napokon sa z toho vyvinie celkom zvláštna bizarnosť. Za štipku originality si to malú pozornosť zaslúži, ale hororová atmosféra je chabá a strašidelných momentov minimum, takže to u mňa neobstálo.

plakát

Johnny Gruesome (2018) 

Johnny je problémový študentík, rád si vypije, plus trávička a nejaký ten metál, až kým sa mu to raz nevypomstí. Rozhodne sa však vstať z hrobu a spočítať to všetkým, ktorí mu ublížili. Mám celkom rád takéto mŕtvolné vyvražďovačky, ktoré sa na nič nehrajú, a táto by aj dopadla o poznanie lepšie, keby tvorcovia mali aspoň o pár stoviek dolárov navyše. Okrem fajnovej hudby tu nie je veľmi čo chváliť, lacnosť a amatérizmus sršia na každom kroku. O hereckých výkonoch nemá zmysel hovoriť, gore a makeup je na úrovni 80. rokov. Až sa čudujem, že ma to napriek tomu všetkému celkom bavilo.