Brooks

Zbytočné zdramatizovanie už tak dramatickej udalosti v závere to pre mňa zabilo. Radšej by som tiché, nenápadné docudrama, ktoré sa drží faktov ako bolo Zero Dark Thirty, než hollywoodskou pozlátkou obalenú, väčšinovému divákovi prispôsobenú, žánrovú frašku. Remeslo solídne a Isaac a Kingsley dobre obsadení a dobre hrajúci, ale dialógom medzi nimi, ktoré mali byť hnacím motorom filmu, venuje režisér príliš málo pozornosti. Kvalitatívne na rovnakej úrovni ako dnes už zabudnutá Operácia Entebbe.

Produkčne pekne spracovaná rozprávka, ovenčená opulentnou výpravou, nádhernými kostýmami a Čajkovského nesmrteľnou hudbou. Horibilné investície sú vidieť. Mackenzie Foy je sympatická, hrá prirodzene a pre mňa je najväčším pozitívom filmu, na ktorom inak niet čo pochváliť. Dejový posun bližšie k Alici v krajine zázrakov mi príde nešťastný, jeho scenáristické uchopenie je stereotypné a celá fantasy začne po chvíli pôsobiť otupne. Herci nevedia čo hrať a delia sa na znudených (Mirren) a prehrávajúcich (Keira). Pôrodné bolesti sú cítiť, natáčalo sa zjavne bez snahy, bez zápalu pre vec. Chýba pevné režijné vedenie. Holt Hallstrom je skôr komorný režisér, ktorý nemá s vysokorozpočtovým Hollywoodom žiadne skúsenosti a ani jeho náhradník Johnston nie je práve zárukou kvality.

Beštiálne znásilnenie môjho najobľúbenejšieho vesmírneho monštra. Nový Predátor nerešpektuje odkaz pôvodného filmu, nemá kvalitne načrtnuté a obsadené postavy, smer akým posúva univerzum je galakticky debilný a humor, ktorý používa je naivne detinský (tým najnepríjemnejším, infantilným spôsobom). A najsmutnejšie na tom celom je, že sa pod tento brak podpísal človek, ktorý stál pri zrode kultu osobnosti nemilosrdného lovca. Sklamanie roka.

Iný pohľad na westernový žáner. Veľa sa tu rozpráva, ale väčšinou o ničom dôležitom, dialógy majú skôr filozofický charakter. Zápletka je jednoduchšia a rozvíja sa pomalšie, s dotykom melanchólie. Audiard venuje pozornosť skôr roztomilo bizarným, nepodstatným detailom. Rovnako aj postavy, stvárnené kvalitnými hercami, sa profilujú postupne. Prestrelky sú štyri, z toho dve sa odohrávajú v tme a dve mimo záber. Desplatov soundtrack silno experimentálny. Film čisto pre hľadačov alternatívy. Fanatických milovníkov žánru to nemá šancu osloviť.

Na prvý pohľad všedný film, myšlienkovo jednoduchý a dejovo skromný. Ale úprimný, nakrútený od srdca a emocionálne neskutočne silný. Cuarón vzdáva poctu ženám/matkám a vzdáva ju tak dojemne a láskavo, že citlivejších, vnímavých divákov jednoducho musí zasiahnuť. Aspoň mňa áno. A pokiaľ to naviac robí v tak grandióznom filmárskom prevedení, tak niet o čom. Tie prenádherné, čiernobiele, kompozične úchvatné, organizačne mimoriadne náročné zábery musia uhranúť každého fajnšmekra. Film, aký sa dnes už len tak nevidí. Rana do srdca.

Najrozpačitejší Jacksonov film. Na dobu uvedenia má veľmi kvalitné vizuálne efekty a mimoriadne sympatický, nehviezdny casting, obzvlášť opäť krásne odporný Jake Busey a slizký Jeffrey Combs. Ale režijné poňatie rozkročené medzi hororom a komédiou škrípe. Jednotlivé scény, či už tie dramatické alebo komické, sú zábavné a plné roztomilo hravých nápadov, ale ako celok Prízraky neladia. Veľmi rozporuplné.

Nablýskaná retro gangsterka cool strihu, ktorá prefíkanosťou scenára odkazuje na Tarantina a Ritchieho a v prvej, lepšej polovici sa im aj vyrovná. Je dokonca inteligentnejšia a zábavnejšia než posledná tarantikovka The Hateful Eight. Výborný casting oživuje postavy, ktoré vás zaujímajú a dostávajú sa do zlomových situácií, v ktorých zareagujú vždy úplne inak ako čakáte. A to mám rád. V druhej polovici, konkrétne od nástupu Hemsworthovej postavy, ktorá mala paradoxne upadajúce tempo oživiť, ale film stratí dych a už ho nenájde. Jednak z toho viním v nevhodné momenty zakomponované flashbacky a potom samotný scenár, ktorý po rozdaní kariet už nemá čím zaujať. Druhú polku by som skrátil o 15-20 minút a možno by som išiel na 4*.

Bezpohlavná fantasy, na ktorej sa plne prejavuje Rothova fádnosť. Mechanicky zrežírované, bez atmosféry a trikové angažmán okato digitálne. Black a Blanchett sú sympatickí a dej dokáže prekvapiť, ale roztrasená ruka režiséra to zabíja. Tento rok už druhá nádejná látka, ktorú Roth pobabral. Keby sa radšej vrátil ku svojim krvavým béčkam pochybných kvalít a neparazitoval na mojich obľúbených žánroch.

V zámorí uznávaná klasika, u nás prakticky neznámy film. Pohodovou atmosférou podmaľovaný, nostalgický filmík o spomínaní na mladosť, sumarizovaní dosiahnutého a rozhodovaní o budúcnosti, a to celé počas jedného víkendu. Inteligentný scenár, casting zložený z mladých, talentovaných, vtedy ešte nehviezdnych hercov a soundtrack plný najväčších hitoviek rokov 80-tych. Pre tento typ filmov mám veľkú slabosť (ďalej napr. Peter's Friends alebo Beautiful Girls).

Komorne poňatý film o veciach, ktoré sú veľkolepé už zo svojej podstaty. Strhujúco nakrútená biografia historicky hodnotnej osobnosti a dôsledná, adrenalínom nasiaknutá rekonštrukcia jeho významných činov, ale taktiež aj intímny, emocionálny náhľad do jeho súkromného života. Finálne pretnutie týchto dvoch, do tej doby paralelne plynúcich línií je najsilnejšou scénou roku. Celá sekvencia pristátia na Mesiaci zimomriavková. Fenomenálni Gosling a Foy, Hurvitzov soundtrack nežný i nervy drásajúci, Sandgrenova kamera sa vyžíva v roztrasenom, adrenalínovom snímaní a nad tým všetkým čnie majstrovská réžia Damiena Chazelleho, najlepśieho režiséra súčasnosti. FILM ROKA.