Brooks

V scénach z jaskyne má Shazam príjemný fantasy feeling a v tých superhrdinských sa zase patrí oceniť humorné uchopenie fenoménu pláštenkárov, ale nič z toho nezakryje, že ide o stopážou prestrelený, tuctovo napísaný origin bez kvalitnej akcie, výraznejšieho zloducha a s mimoriadne nesympatickým Zacharym Levim v hlavnej úlohe.

Podpriemerný Conjuring výplach s rutinnou stavbou deja a ešte rutinnejším využívaním lakačiek. Hlavný bubák je v podstate ten z The Nun, len sa prezliekol z habitu do svadobných šiat, čo veľa rešpektu rozhodne nevzbudzuje. Chýbajú atmosferickejšie lokácie a poriadne režijné vedenie. Aj audiovizuálne je to o poschodie nižsie než druhá Annabelle a minimálne o dve než Conjuringy.

Schematicky napísaná životopisná dramedy, ktorá sa takto nejak naozaj stala, takže jej tú schematickosť nemožno vyčítať. Finálny zápas mal byť dlhší, dramatickejší a emocionálnejší, pokojne aj za cenu odklonenia sa od reality. Takto som nedostal šancu si ten pocit zadosťučinenia, ktorý Paige prežívala, vychutnať s ňou. A to ma zamrzelo. Čo naopak potešilo bolo citlivé skĺbenie komických a dramatických momentov a presný casting. Vtipne hláškujúci rodičia Frost a Headey, vo vážnejších scénach excelujúci brat Lowden, presný mentor Vaughn a predovšetkým úžasná Florence Pugh, ktorá tu potvrdzuje svoj razantný nástup na scénu.

Besson je stále režijne na výši, obzvlášť pri oboch akčných scénach, ktoré sú veľmi dynamické, rytmycky šlapú, majú špičkovú choreografiu a sú ozdobou inak nevýrazného špionážneho thrilleru, ktorý je vzhľadom na svoje inteligenčné mantinely prehnane ambiciózny a škodí si svojou prekombinovanosťou. Takýto scenár nemal šancu tak komplikované rozprávanie ustáť. Hlavná modelka bezproblémová, vedľajšie trio charizmatické. Besson vlastne remakuje Brutálnu Nikitu, len mu z toho omylom vyšiel druhý Atomic Blonde.

Dobré tempo, sympatický casting a dve alebo tri veľmi slušne zrežírované napínavé scény. Dialógy otca a dcéry sú síce peklo, digitálne efekty občas škrípu a finále je už mimo mantinely logického diania, ale tá hodina a pol ubehne bez problémov. Číry hororový štandard, ktorý niet prečo kritizovať ani chváliť. Len je smutným paradoxom, že ho má na svedomí režijná persona, ktorá bola 10 rokov dozadu považovaná za najväčšiu hororovú nádej.

Pomalé, prakticky bez deja, plné filozoficky zašifrovaných dialógov, ktoré nič nepovedia a cestovania, ktoré nikam nevedie. Tvorcovia síce občas chytia predlohu za pačesy a ukážu jej potenciál, ale väčšinu času len tápu. Casting stále fantastický, forma stále nadpriemerná, ale dúfam, že ďalšia séria bude posledná. Je to trochu trápenie.

Od fantastických epizód, ktoré sledujete jedným dychom, až po tie priemerné, výplňové. Vedlajšie dejové motívy sú občas zjednodušené a zrýchlené, aby sa všetko stihlo vrámci jedného dielu a pôsobia rušivo. Naopak ústredný prípad "Smějícího se muže", ktorý sa rieši celú sériu je vynikajúci, dejovo veľmi zamotaný a logický, s jednou famózne vykreslenou "tajomnou" postavou. Záverečných 6 dielov sa sleduje jedným dychom. Hlavné postavy výborné (obzvlášť Battou). Škoda upozadenia ostatných členov sekcie. Audiovizuálne veľmi pekné, hudobné kompozície Yoko Kanno úchvatné. Medzi anime seriálmi jeden z najzásadnejších kusov.

Koncept nie je márny a spôsob, akým Shy v úvode prepája osudy ústredného tria vzbudzuje nemalé očakávania. Tie nakoniec zostanú nenaplnené, pretože postupným vŕšením lacných zvratov a bizardných scén (až monty-pythonovské finále na parkovisku) stráca dlho očakávané zavŕšenie "inej" komiksovej trilógie na serióznosti a inteligencii. Naviac Shyova práca s hrdinami tentokrát nedosahuje úrovne jeho najlepších filmov. Výraznejšieho rozpytvania a emocionálnej katarzie sa dočká len Mr.Split (skvelá pointa s jeho otcom) a čiastočne Mr.Glass. Mr.Unbreakable funguje najmenej. A ich interakcia s psychiatričkou Sarah Paulson, rovnako ako celá jej postava, nefunguje vôbec. Pán režisér to jednoducho uponáhľal. Mal to nechať ešte pár rokov uležať, počkať než tá zmeť myšlienok a nápadov dostane pevnejší tvar.

Narozdiel od Mimoňov, ktorí nemali nič, to má aspoň nejaký dej a sympaticky profilované postavy. Aj jednotlivé gagy, či už slovné alebo vizuálne sú celkom zábavné, len je to stále tá "druhá animovaná liga", ktorá sa s Disneym a Pixarom nedá ani porovnať. Najväčším úspechom tak je, že ohyzdnú, mnou nenávidenú, hranú verziu Rona Howarda to zadupáva do zeme.

Nanajvýš neinovatívny príspevok do dávno mŕtveho žánru. Charakterovo nezaujímavá rodinka, ohrané žánrové peripetie a vyblednutý tv vizuál. Brutálnejšie okamžiky sú dva a trvajú pár sekúnd. Postava záporáka ako jediná nádejne profilovaná, ale nedotiahnutá. Mytológia okolo neho sa mohla vykresliť viac, to naznačenie mi prišlo nepostačujúce.