Brooks

Voči tvorbe štúdia Laika chovám len rešpekt, ale okrem Kuba ma žiadny z ich animákov nezaujal. Audiovizuálne sú úžasné, je na nich vidieť poctivá, piplavá, ručná práca, ale príbehovo nedokážu strhnúť. Ich postavy sú charakterovo nezaujímavé a dobrodružstvá, ktorými prechádzajú väčšinou generické. Po väčšinu času je ich sledovanie nuda. A Yetti je toho dôkazom. Zatiaľ najslabšia Laika.

Svoje béčkové čaro, rovnako ako väčšina filmov Neila Marshalla, Hellboy má, ale úkrok stranou od del Torovej atmosferickejšej, vážnejšie poňatej comicsovke smerom ku komediálnej, predigitalizovanej blbine ma nechytil. Dejovo je to hlúpe, ale aspoň ako tak zábavné, predovšetkým kvôli dostatku odviazaných akčných scén. Rating vyťažený naplno, krvi a hnusu je požehnane. Efekty majú veľmi premenlivú kvalitu, niektoré monštrá sú pôsobivé, niektoré smiešne. Casting skrz naskrz béčkový. 2* .

Dialógy si pýtajú klávesnicu Shanea Blacka a dejové peripetie sú trochu nablblé, ale pohromade to drží skvelá chémia dua Nanjiani/Bautista. A prekvapivo kvalitné akčné scény. O triedu lepšia zábava, než podobne koncipovaná Centrálna inteligencia s dvojkou Johnson/Hart.

Ako expozícia, ktorá predstaví trio dôležitých postáv a načrtne zápletku je prvá séria postačujúca. Možno jej vyčítať podivné castingové ťahy, neprehľadnú chronológiu deja a podfinancované triky, ale dokáže zaujať aj diváka nepobozkaného predlohou (aj keď treba uznať, že nečitateľom Netflix pomocnú ruku nepodáva) a po rozháranom úvode, kedy človek nevie čo si má myslieť, sa potenciál sveta a postáv podarí trochu rozvinúť (3. a 4. epizóda sú fantastické). A aj napriek tomu, že ma seriál ku koncu opäť stratil (posledné dva diely opäť veľmi nesúrodé), tak ďalšiu sériu si ujsť nenechám. Ako som už napísal, ten svet má potenciál.

Formálne bondovsky elegantné a efektné, ale dejové peripetie ani na sekundu nepohltia. Všetko sme to už niekde videli. A Hiddleston je na tento typ úloh až príliš sladký.

Atmosferické, temné, labužnícky vygradované do diabolského finále. Majstrovsky zrežírované veľdielo žánru. Diablov advokát 80-tych rokov.

Energická, nápaditá a zábavná biografia, ktorá sa nesnaží hlavnú postavu ikonizovať, ale ukazuje človeka z mäsa a kostí za onou ikonou. Sympatickejší, úprimnejší, originálnejší a lepšie nakrútený film, než minuloročná Bohemian Rhapsody.

Nadčasové dielo, ktoré svojim tematickým záberom, nejednoznačnosťou postáv a nepredvídateľnosťou deja prekračuje hranice komiksového žánru. Fantasticky nakrútené, majstrovské dielo. (Kinoverzia:5*, SE:5*)

Veľmi pozvoľna sa rozbiehajúci thriller s trochu prekombinovanou, kostrbato rozvíjanou zápletkou. Do tuhého začne ísť až v druhej polovici. Scéna "dentálnej hygieny" je rozhodne nezabudnuteľná, ale ešte lepší mi prišiel nacistov útek židovskou štvrťou. Finále mi naopak prišlo slabšie. Najväčším pozitívom sú tu herecké výkony Dustina Hoffmana a diabolského Laurenca Oliviera.

Spätne človek ocení McKayov The Big Short, ktorý bol vtipnejší, invenčnejšie nakrútený a podobnú tému rozpytvával viac do hĺbky. The Laundromat to poňal tiež odlahčene, snaží sa komunikovať s divákom, búrať štvrtú stenu, ale je neprehľadný a bezemočný, vizuálne chudobnejší, v práci s ústredným duom kravaťáckych grázlov dokonca až karikaturisticky prehrotený. Soderberghovi tentokrát trochu ušiel vlak. P.S: Toľko slávnych mien a veľkých hercov a jediné zapamätaniahodné úlohy tu majú Streep-Oldman-Banderas. Zvyšok do počtu, väčsina si svoje odohrá dokonca len behom jednej či dvoch scén.